Počúvam to doma každý deň:
„Ja som postavila väčšiu vežu z kociek ako ty, heč!"
„Ja mám dlhé vlasy a ty nie, iba ja môžem mať zapletené copy a ty nie!"
„Ja som bola v kuchyni prvááááá, ja mám dostať väčší kolááááč!"
„Mamííííí, ona je blbááááá!"
„Colin zo škôlky je zlý a hlúpy, potiahol ma za vlasy, keď som mu povedala, že má smiešny nos!"
„Ten veľký čierny chlapec zo školy sa na mňa včera škaredo pozeral, nemám rada černochov."
Lenže moje dcéry majú tri a päť rokov a takýto spôsob romýšľania je ich veku primeraný. A ja im väčšinou trpezlivo vysvetľujem (občas nakričím), že sú sestry a majú sa hrať spolu a nie neustále proti sebe, že nemôžu podľa jednej vety posúdiť charakter človeka a ani podľa jedného človeka celú skupinu. A oni z toho snáď vyrastú.
Kedy vyrastieme my dospelí?
