Za tých pár hodín sme toho veľa nestihli, avšak hneď nasledujúce leto som sa vrátil. Už len ja a dve baby so mnou. Náš kamarát, otec Janko, grécko-katolícky kňaz nás hodil do Chustu – miestneho okresného mesta na autobus. Ten sme stihli spôsobom, že sme mu zablokovali východ zo stanice. Voľky-nevoľky nám musel otvoriť dvere.
Národné divadlo - silno pripomína naše SND
To, že na u našich susedov je možné všetko, sme sa presvedčili už pár minút po nastúpení. Skupinka chlapov vybalila každý po vodke a zapálili si. Nikto neprotestoval. Keď sa dym už dal krájať, otvorili veľký strešný poklop, ktorým sa dnu vovalili prúdy dážďa. Všetci zjavne v pohodičke. Takto to šlo ešte nejakých 8-9 hodín, až sme dorazili do zasľúbenej zeme. Asi prvé tri hodiny som sedel vzadu na pneumatike, spod ktorej vytekala z času na čas nafta. Vraj „vje normalno“!
Tých ciest do Ľvova bolo ešte zopár, raz lepších, raz horších, ale o tom hádam nabudúce.
Saleziánsky kostol postavený Poliakmi pred vojnou
Moja zatiaľ posledná cesta do Ľvova o poznanie pohodovejšia. Išli sme zo Slovenska so sestričkou Andrejkou a donom Štefanom, saleziánmi. Keďže Štefan bol na Ukrajine ako doma, nástrahy cesty (ako všetky výmoly, opilcov a vymyslené poplatky polícii) sme zvládli. Hneď pri príchode nás zaskočila správa – neďaleko saleziánskej školy zastrelili policajta a práve sa konal pohreb. Jednoduchí ľudia demonštrovali proti svojvôli mafie, ktorá vraj aj tú taliansku strčí do vrecka. To mi povedal Oleg, miestny salezián, ktorý by sa medzi nich bez problémov infiltroval.
Poľská minulosť mesta sa najviac odráža na meštianskych domoch
Mojou prácou bolo vytvorenie a spravovanie web stránky, keďže ukrajinskí saleziáni ešte nič také nemali. Popritom sa mi dostalo možnosti učiť ukrajinskú mlaď, čo to s kompjuterom. Keďže sa nedá len tak sedieť celé hodiny, „prebrowsoval“ som aj mesto, ktoré na nejakom transparente pomenovali „Perla Európy“. No, každý sa tam dnes tlačí.
To, že Ľvov je nádherné mesto je pravda. Tu je zopár záberov s krátkymi komentármi:
Taras Ševčenko (poeta), ktorý preslávil Ukrajinu dávno pred menovcom Andrijom
Univerzita s mnohými jazykovými katedrami
Kostol v centre mesta - je ich neúrekom
Rínok priamo v centre - obchod nielen s knihami
Ivan Franko - ďalší do partie z velikánov minulosti. Je po ňom pomenované mesto Ivano-Frankivsk
Pohľad na ľvivské divadlo z inej strany
Palác, v ktorom zvykol nocovať ex-prezident Kučma. Na prekvapenie sa dalo fotiť aj vo vnútri.
Bronzový odliatok Panny Márie - niečo na spôsob ikonografie
Dom obrastený zeleňou, ktorá tu nechýba
A na záver "Medičnyj Institut" alebo Fakulta medicíny
Niečo z histórie:
Ľvov bol založený v roku 1256 Romanovcami (Galicia a Danylo) na počesť ich syna Leva
Jedna z dominánt mesta Vysokij Zamok bol vybudovaný poľským kráľom Kazimírom III. v roku 1648
požiar v roku 1527 zrovnal mesto zo zemou
počas štyroch storočí (14.-18.st.) mesto postihlo až 51 epidémií
v rokoch 1620-23 vymreli dve tretiny obyvateľstva
rozmach dosiahol pred 2. svetovou vojnou, v období, keď patril Poľsku. V meste možno nájsť veľa katolíckych kostolov a meštianskych domov z posledných storočí práve v „poľskom štýle“. Po vojne pripadol Sovietskemu Zväzu.
Viac o histórii mesta nájdete tu
A nabudúce niečo o kuriozitách Ľvova :-)
