O čom je váš server KamNaPivo.sk?
Ide o online zoznam pivární, reštaurácií, pizzerií, kaviarní a vôbec miest, kde sa ľudia môžu najesť, napiť a zabaviť. Server umožňuje diskusie o podnikoch, tie sú výraznou časťou stránky.
Prečo ste sa rozhodli založiť server práve takého zamerania?
Bolo nám to veľmi blízke. V čase, keď je človek študentom, nemá veľa peňazí a rád často chodieva do krčiem. Chce sa potom podeliť s ľuďmi o tom, kde sa stretol s dobrým podnikom, pivom, obsluhou, s dobrým prístupom. Je to vlastne služba na vzájomné informovanie sa o tom, kam ísť.
((1))
Vychádzali ste aj zo skúsenosti iných servrov, ktoré boli komerčne úspešné?
V tom čase sme absolútne nemysleli na komerčnú stránku. V roku 2001 sa možno ani nedalo o nejakom projekte povedať, žeby bol komerčne úspešný. Išlo teda čisto o nadšenie. Asi sme ani nemali nijaký vzor. Čo nás napadlo, to sme tam aj dali, nevychádzali sme z nijakej stránky.
Teda išlo o čistý entuziazmus.
Prvá myšlienka bola, že niečo také by bolo užitočné. Druhá myšlienka, že je to technicky možné a človek mal aj kopec času. Server bol úspešný, mal návštevnosť. Človeka bavilo, že ľudia pridávajú nové podniky, komentáre. Šlo to samé.
Je to v súčasnosti pre vás už aj komercia alebo stále len hobby?
Doteraz to bolo hobby, ale vidíme možnosť, aby sa stal komerciou. Na Slovensku je však zatiaľ veľmi málo priestoru, aby podobný portál dokázal uživiť tím 5-6 ľudí, ktorí sa oň starajú. Možno by dokázal uživiť jedného.
Máte zmapovanú konkurenciu?
Myslím, že áno. Existujú možno 2 stránky, ktoré sa podobnej oblasti venujú poctivo na komerčnej báze. Potom je ďalších 5-6 stránok, ktoré sa o niečo pokúšajú, napríklad tak, že skopírujú časť podnikov z tých komerčných stránok.
Tým, že je KamNaPIVO.sk so 6000 podnikmi také veľké, prilákalo iných tvorcov, ktorí by chceli ukrojiť niečo z našej popularity. Často vychádzajú z myšlienok, koľko sme my dokázali na tom zarobiť. Nevedia však, koľko je za tým práce. To sa nedá spraviť z mesiaca na mesiac.
Čo hovoríte na komerčne úspešné weby na Slovensku, čo je za ich úspechom?
Napríklad Azet a jeho raketový nástup?
Rôzne chatovacie weby, zoznamy...
Za ich úspechom je jasne vyhranený cieľ, ktorého sa držali. A tiež kopec roboty a aj veľmi dobrý nápad.
Nie je celý úspech len o tom nápade?
Myslím, že nápad je síce dôležitý, ale je to menšia časť. Dôležitejšia je organizácia práce, aby bola námaha správne nasmerovaná. Treba vedieť robiť pre konkrétne ciele, nielen pre robotu.
Ako to je s reklamou na webe s takou veľkou návštevnosťou?
Reklama pokrýva beh servra, zatiaľ nie sme na komerčnej báze. Ani podniky neplatia za uverejnenie na stránke. Budúcnosť vidíme skôr v obsadzovaní mediálnymi agentúrami, ktoré si priestor predplatia a budú ho predávať.
Je záujem aj o reklamu z inej oblasti ako z gastronomickej?
Reklama je zameraná väčšinou na gastronómiu, ale samozrejme nebránime sa ani iným oborom.
Okolo každého úspešného webu sa vybuduje istá komunita. Ako funguje tá na KamNaPIVO.sk?
Ľudia môžu pod svojim nickom pridávať komentáre a zakladať podniky. Kto ich pridá viac, má vyšší status a je viac váženým. O portál sa reálne stará 5 ľudí, ktorí sú po celom Slovensku, každý má časť, za ktorú je zodpovedný. Drvivá časť užívateľov sú pravidelní návštevníci. Ďalej máme niekoľko stoviek majiteľov podnikov, ktorí si môžu editovať informácie o vlastnom podniku.
Aké sú ohlasy?
Ohlasy boli sprvoti veľmi nadšené. Postupujúcim časom nás ľudia berú ako súčasť slovenského internetu. Dnes sú ohlasy skôr praktického charakteru, napríklad potreba rezervácie miesta v podnikoch, ľudia sa pýtajú na jednotlivé podniky, hľadajú v nich zamestnanie. Čo je vtipné, že niektorí ľudia si nás mýlia s dodávateľmi alebo predajcami piva.
Prejdime k podnikom. Vraj so sebou nosíte teplomer počas vašich pivných inšpekcií. Dokážete si to pivo potom ešte vychutnať?
Určite áno, hlavne, keď vidíme, že spĺňa kritériá, ktoré má spĺňať. Je však pravda, že pivo nepijeme len pre pôžitok, ale aj preto, aby sme ho otestovali, ako v jednotlivých podnikoch chutí. Chodievame do neznámeho mesta za účelom spoznania neznámeho prostredia. To už je aj záťaž. Najmä v malých mestách človek dostane 15C pivo, ktoré by malo mať 6-8C. Stáva sa to väčšinou pochybením obsluhy.
((2))
Riešili ste podobné nedostatky s majiteľom podniku?
Obsluha nám niekedy povie, že nemôže pivo odčapovať tak, aby malo tú správnu teplotu, pretože z 50 litrového suda musí spraviť 100 pív. A preto si jedno pivo na začiatku dňa nemôže dovoliť vyliať. Niekedy si to vydiskutujeme s majiteľom podniku. Vždy to končí tak, že to pivo odmietneme zaplatiť.
Akceptujú to?
Musia to akceptovať. Pivo musí byť správne vychladené. Keď nemá správnu teplotu alebo je skysnuté, treba ho vrátiť, nielen pokrčiť plecami.
Je reakcia majiteľov iná, keď zistia, kto ste?
Na naše výlety chodíme väčšinou anonymne. Pokiaľ je však treba argumentovať, tak tie argumenty máme. Je ním aj naša vizitka.
Hovorili ste, že majitelia podniku si môžu informácie o ich podniku sami upravovať. Ako je potom zaručená objektivita?
Oni si môžu dopĺňať sami len fakty ako je ponuka piva, cena, otváracie hodiny alebo kontaktné údaje. Ostatné veci ako je kvalita obsluhy, atmosféra, tie podliehajú ručnému schvaľovaniu.
Stalo sa vám, že niekto uviedol zavádzajúce informácie, napríklad nižšiu cenu?
O cenu ani tak nejde. Skôr sa stretávame s tým, že každý majiteľ berie svoj podnik veľmi osobne. Chce presadiť svoje hodnotenie, aký dobrý je jeho podnik. Občas prichádza k stretu názorov. Kontroverzné bývajú však najmä diskusie, v ktorých si diskutéri nedávajú servítku pred ústa. Najmä, ak ich nejaký podnik sklamal. Našou úlohou je preto objektívne informovať návštevníkov o tom, aký daný podnik je.
Nedá mi teda nespýtať sa - aké pivo je pre vás kvalitné?
Pivo sa nedelí na dobré a zlé ale na obľúbené a menej obľúbené. To je subjektívna záležitosť. Každopádne kvalitné pivo je také, ktoré nie je pokazené, napríklad skysnuté, zoxidované, nie je príliš teplé, nie veľmi chladné, nestálo dlho v trubkách. Je podávané v čistom pohári od obsluhy, ktorá sa netvári, že jej ubližujeme, keď si niečo objednáme.
Väčšina ľudí sa na úroveň služieb na Slovensku sťažuje. Ako to vidíte vy vo vašej oblasti?
Je to rôzne. V nových podnikoch to zvykne byť lepšie. Povolanie čašníkov je jedno z najmenej platených, preto sa niet, čo diviť, že tam pracujú takí ľudia ako pracujú – česť výnimkám. Ale mali by byť profesionálmi. Kvalita sa však líši od podniku k podniku, dokonca i dve zmeny toho istého podniku môžu byť rozdielne.
Je problém v majiteľoch, ktorí chcú ušetriť alebo v obsluhe?
Je empiricky dokázané, že obsluha je o 50% lepšia, ak je majiteľ v podniku.
V prípade, ak je všetko v poriadku, aké sprepitné ste ochotní dať?
Najväčšie sprepitné išlo cez 1000 Sk, ale to bolo pri obrovskej akcii. Štandardných 10% z ceny sa nám asi nepodarí vždy udržať, ale máme obľúbené podniky, kde sprepitné vysoko prekračuje 10%.
Existuje niečo také ako kontrola pivární zo strany pivovarov?
Dvaja najväčší hráči na slovenskom pivnom trhu – Heineken a SAB Miller, majú kontrolné komisie, ktoré prechádzajú podniky. My sa to snažíme robiť za nich. Tieto veľké pivovary sledujú náš web a reagujú. Keď nás niečo extrémne vytočí, napíšeme im.
Aká je ich reakcia?
Väčšinou pozitívna, pretože žiaden pivovar nechce, aby jeho pivu robil niekto zlú reklamu.
Ako vnímate globalizáciu v pivnom priemysle? Boli isté obavy zo zániku lokálnych pivovarov, keď ich preberie silná značka.
Z množstva pivovarov, ktoré preberali väčšie značky, mnohé zanikli kvôli vyššej efektivite. Ponechajú si len značky, ktoré sú obľúbené. Taktiež receptúru, ale snažia sa výrobu presunúť na jedno miesto. Počas doby pôsobenia nášho servra sme boli svedkami prevalcovania slovenských pivovarov dvoma veľkými spoločnosťami. Malých pivovarov je u nás len sedem oproti Česku, kde ich je 10-násobne viac. Zákazník prichádza tým pádom o variabilitu. To je negatívum. Pozitívom je zase kvalita, ak ide o väčšieho výrobcu. Fľaškové pivo má peknú fľašu, obal, nemôže sa stať, že je pokazené.
((3))
Taktiež môžu pomáhať predajcom, podporovať ich. V každom prípade, bolo by lepšie, keby pivovarov na Slovensku bolo viac. Preto sa aj na našom servri snažíme podporovať malé pivovary, písať o nich články. Máme radi pivo ako také, a tiež netradičné pivo, kde môže človek testovať iné chute a vône.
Funguje to tak aj s pivovarmi, že pivo sa vyrába niekde v Číne a potom sa expeduje po celom svete ako mnoho iných komodít?
Drahšie pivá sa vyrábajú ďalej a dovážajú sa. Avšak pivo je tvorené najmä vodou, ktorá je ťažká a pri drahej preprave sa výroba sústreďuje najmä v mieste spotreby. Je neekonomické vyrábať pivo na jednom mieste v Európe a distribuovať ho, ak nejde o silnú značku. Preto skôr viaceré pivovary varia jednu značku. Myslím si, že masová výroba v Číne teda nehrozí.
Svet sa zmieta vo finančnej kríze. Dotkne sa aj pivného priemyslu?
Osobne som nič podobné nečítal. Problém sa týka najmä Ameriky. Ak sa kríza dotkne slovenského spotrebiteľa, ktorý by začal šetriť, potom sa dotkne aj spotreby piva.
Máte nejaký prehľad koľko dá priemerný Slovák na pivo povedzme za rok?
My prieskumy nerobíme, ale sledujeme ich. Pokiaľ sa nemýlim v Čechách je to okolo 160 litrov na osobu. U nás vyše 80 litrov.
Sú ceny piva na Slovensku a v Čechách adekvátne?
V Čechách je pivo jednoznačne lacnejšie ako na Slovensku. Je to možno dané istým historickým vývojom. Každopádne u nás je pivo extrémne lacné v porovnaní s európskymi krajinami ako Nemecko, kde na Oktoberfeste dáte za litrové pivo približne 8 Euro. U našich susedov v Rakúsku je priemerná cena pollitrového piva približne 3 Eurá, na Slovensku je to 1 Euro.
Máte nejakú krajinu, ktorá sa vám asociuje s pivom?
Určite môžeme hovoriť o Belgicku, ktoré je domovom mnohých pív. V pivárňach majú na čape desiatky pív. V Nemecku je zase veľa minipivovarov, taktiež v Čechách, aj v Anglicku.
Máte nejaké obľúbené pivo?
Pochádza zo všetkých menších pivovarov, pretože je iné. Radi vyskúšame aj rôzne špecialitky ako višňové a čerešňové pivo, ktoré sa vyrába aj v slovenských minipivovaroch.
Nerozmýšľali ste o založení vlastného podniku?
To je už iný typ podnikania. Keby sme na tom boli veľmi dobre, tak si nejaký podnik otvoríme.
Máte informácie, kto všetko sú majitelia?
Majitelia krčiem alebo minipivovarov?
Aj aj.
Čo sa týka minipivovarov, tam je to jasné, pri veľkých podnikoch ide o akciové spoločnosti. Majiteľmi podnikov môžu byť rôzni ľudia, vyštudovaní, so základným vzdelaním, človek musí mať k tomu vzťah.
Čo teda musí mať človek na založenie minipivovaru? Okrem peňazí.
Technológiu, ľudí a vlastný podnik. Človek musí mať aj veľké nadšenie.
Poriadate vy nejaké akcie, prípadne na ktorých akciách sa zúčastňujete?
Zúčastňujeme sa Dní otvorených dverí v pivovaroch. Tohto roku boli v Šariši, v Topvare aj v Kvačanoch. Pre našu komunitu najdôležitejších spolupracovníkov robíme pravidelné stretnutia, kde diskutujeme o nastávajúcich úlohách.
Existuje na Slovensku podobná tradícia ako spomínaný Oktoberfest v Nemecku?
Je snaha o niečo podobné. V Bratislave sa každoročne koná Junifest, ktorý samozrejme nemá ešte také rozmery ako v Bavorsku.
V Trnave sa zase každoročne na Deň otcov koná Trnavská trinástka, ktorej sa pravidelne zúčastňujeme. Je to milá akcia, ktorá spája ľudí s rovnakým zmýšľaním, kde pochodia 13 krčiem plus bonusové krčmy a prejdú približne trinásť kilometrov. Rovnakými tričkami zaplavia celé mesto. Podobnou akciou je tzv. Kukanova desina – je to pekná akcia vo veľmi peknom Trenčíne.
Prečo ten názov?
Je to na počesť vojaka desiatnika Kukana, ktorý mal zvyk každý deň si obehnúť 10 krčiem. Ale keďže bol veľkým flákačom, prepustili ho z armády.
Na vašej stránke som sa dočítal kurióznu informáciu, že SAB Miller začal výrobu piva pre ženy. Čo na to hovoríte?
Pivo je produkt a marketingové oddelenia si musia hľadať cestu k spotrebiteľovi. Kvitujeme túto snahu, aby si aj naše polovičky zamilovali pivo, akurát neviem, ako to bude potom so šoférovaním. Takže s tým treba opatrne.
Je správna nulová tolerancia alkoholu pri šoférovaní?
My na servri KamNaPIVO.sk sme za umiernené pitie alkoholu. Človek určite nemôže šoférovať opitý, lebo by ublížil ostatným.
Pamätáte sa vy na svoje prvé pivo?
Mal som asi 20 rokov a bolo to v Rusovciach v jednej krčme, kam som prišiel na bicykli veľmi vyšťavený. Vypýtal som si kofolu a oni mi povedali, že jediné, čo majú, je pivo. Dovtedy som ho fakt nemusel, ale to pivo bolo naozaj skvelé a tak som si dal ešte jedno.
((4))
Aká je vaša vízia do budúcnosti, čo sa týka servra KamNaPIVO.sk?
Vízia je, aby naša stránka bola rýchla, prehľadná a užitočná, plná aktuálnych informácií. Aby reagovala na súčasné trendy, aby umožňovala interakciu s uživateľmi. Z ekonomického pohľadu, aby si zarobila minimálne na profesionálnu redakciu.
Plánujete jej rozsah rozšíriť aj na inú oblasť?
Zaujíma nás celá gastronómia. Zameriavame sa aj na segment kávičkárov, vinárov alebo priateľov jedla. Prvou lastovičkou je KamNaKAVU.sk, kde sú zobrazené značky kávy, ktoré daný podnik ponúka.
Poznáte nejaký vtip alebo vtipnú príhodu, ktorá sa týka piva?
Na stránke je podsekcia Zábava, kde nájdete vtipy týkajúce sa piva. Jedným z nich je tento:
Niekedy sa sám seba pýtam, kto sme, odkiaľ sme prišli, kam smerujeme, aký zmysel má vôbec naša existencia... potom si vypijem pár pív a zas je dobre!
Foto - autor + KamNaPIVO.sk
Všetky moje rozhovory pre Blog SME nájdete tu.
