reklama

Ako som predýchal ukrajinskú párty – Ukrajina 2

Ternovo je dedinka učupená pod Karpatmi, neďaleko rumunských hraníc. Dedinka v náručí kopcov, pokrytých lesmi. V údolí rieka (tečúca „odbuka dobuka“) ako sa patrí na správnu dedinu. V strede dva kostoly (jeden „pravo“, druhý „gréko“), štadión s pasúcimi sa kravami, kulturák s vodcom proletariátu - v nadživotnej veľkosti. To všetko na ulici Lenina. Sotva 150 kilometrov od Slovenska. Blízky a predsa na míle vzdialený svet.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu

  Po úžasnom lete strávenom v jej náručí sme si povedali, že by bola škoda neprísť aj v zime. Najmä, keď sme nadviazali dobré priateľstvá s miestnymi mladými. Bolo nás menej dobrodruhov, tak sme sa rozdelili do okolitých dediniek po dva kusy. Ja a kamoška Peťa do tej „mojej“. Bývanie sa mi ušlo u Míšu – mladíka, ktorý sa práve vrátil z vojny v ďalekom Charkove (možno 1500 km). Vraj nemusel, ale chcel rukovať.   

Míšovi rodičia, už postarší, sa o mňa starali až nadmieru. Jeden večer mi dokonca napustili plnú vaňu teplej vody, ktorú neviem ako dlho museli zohrievať. Ja som si však práve vtedy zmyslel mať 39C teplotu a v ten večer si ma miestna teta doktorka (takmer budúca svokra(!), ale o tom nabudúce) nechala na pozorovanie u seba. Keďže na večer v zime v dedine centrálne vypínali elektrinu, prežil som zopár krásnych večerov pri rozprávaniach tety, ktoré mi dali lepší pohľad na Ukrajinu ako všetky prečítané materiály.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Míša s kamarátmi sa mi zase postarali o „iné“ kultúrne vyžitie. „Poznáš ukrajinskú disko?“, snažili sa ma ukecať sľubujúc všetko od alkoholu až po miestne fešandy. Tak som sa nechal – čo tam po tom, že teplota mi ešte neklesla pod 38! Toto nie je Slovensko, to chcem zažiťJ. Začalo to pri vchode do kulturáku – „Dva rubli maješ?!“ Kamoši zaplatili za mňa. Tma, kopec ľudí, po domácky vyrobený stroboskop, minútové pauzy po piesni... Pridal som sa k hlúčiku tancujúcich. Nikdy som nebol na slovenskej diske, ale tam som sa cítil ako Elvis v časoch najväčšej slávy. Kamoši si po čase všimli, že netancujem slaďáky. Tak mi priviedli Natálku, inak veľmi pekné a milé dievča. Študovala výšku v Užhorode, čo sa podarí len málokomu. Pre peniaze, samozrejme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak som ju vykrútil a tešil sa, že som to v zdraví prežil. To som nemohol tušiť, aký „bes“ nás čaká nasledujúci deň. Mládeži sa naša účasť zjavne zapáčila a tak sme boli pozvaní na párty v užšom kruhu. Vraj niekde v dome učupenom za dedinou. Naložili nás do Lady spolu s velikánskou tortou. Párty bola v plnom prúde, keď sme dorazili, akurát nás hneď zapojili do nejakého tanca spojeného s bozkávacím rituálom. Chuderku Petru si hneď vyhliadol jeden (možno už i podgurážený) chlapík a stále s ňou chcel tancovať, čo by mu dalo možnosť pre ďalšie bozky. Tak som sa zase musel tváriť, že s ňou chcem tancovať JA. Jedlo a najmä alkohol – škoda reči! Asi za celý rok som nezjedol toľko „podozrivého“ jedla ako za 3-4 hodinky tam. Keď sme sa chceli o 3:30 slušne zdvihnúť, ešte sme museli okúsiť našu „spolucestujúcu“ zo Žiguli. Keď už ma Peťa kopala pod stolom, ponúkol sa chalan sediaci pri mne, že nás zvezie. Narátal som mu asi zo 6 pohárikov (pije sa z decových!) vodky. Tak som začal točiť niečo, akože by som si JA rád zajazdil na jeho Lade. Na toto ma umlčala jeho kamoška: „On je v pohode, on skoro nič nepil.“ Tak sme sa nalodili a štyridsiatkou sa kolísali od kraja ku kraju.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Odýchol som si až v bezpečí mojej izby. Nie však nadlho. Asi po hodine si môj žalúdok povedal „DOSŤ!“   a ja som sa porúčal na záhradnú latrínu, bežné to vybavenie. Posedel som si dobrú chvíľku v mojom tenkom pyžamku. Vôbec mi to v tej chvíli nevadilo J . Na raňajkách (trochu skrehnutý), ktoré som zdvorilo MUSEL odmietnuť, som sa pýtal uja: „A koľkože je tých stupňov?“ A on nato flegmaticky: „Mínus 17, synak“. Tak toto bola moja prvá ukrajinská zima.

A ešte zopár foto na záver. Sú staré a naskenované v malej kvalite. Dúfam, že aj tak potešia.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Deti vždy kamarátske a bezprostredné

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Serhej a Petro s vlastnoručne vyrobeným Betlehemom

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Že má môj šál snehuliak, to som zistil až oveľa neskôr

Obrázok blogu

Zamrzla nám zadná náprava na dodávke - rýchly spôspb opravy:-)

Marek Piváček

Marek Piváček

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  12x

https://www.facebook.com/pivacekblogRád píšem a rád stretávam inšpiratívnych ľudí, preto som okrem článkov začal robiť rozhovory, ktoré publikujem na mojom blogu. Mojím detským snom je vydať knihu. Zoznam autorových rubrík:  Business StoriesMoji veľkí priateliaRozhovorySpoločnosť a takSpolok sv. Vincenta de Paul -ZamysleniaRecenzieReality & stavbyDeti, mládež, táboryStalo sa...Ľudia, kamarátiFotografieSlovensko mojeVeď už ma nekop:-)DepresiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu