Úspech je všetkých
Boli to časy, keď sa nik nezamyslel ako ďalej. Ako to už býva, keď sa darí, netreba sa veľmi trápiť nad zajtrajškom. A úspechy tie si všetci radi privlastnili. Bolo počuť premiéra ako náš šport a rozvoj mládeže bude profitovať z tohto úspechu. Vedenie SZĽH úspech využilo na svoju propagandu s cieľom nabaliť si vrecká. Treba postaviť nový národný štadión - dnes už všetci vieme ako to dopadlo. Prípadné zlyhania (ako to naše vo Viedni 1996) sa veľmi rýchlo zmietli zo stola. Veď o neúspech sa nik nepodelí.
Stará škola
Už len snívame o časoch, keď sme mali v NHL cez 30 hráčov, ktorí zväčša neboli len do počtu. Bondra, Pálffy, Stumpel či Demitra alebo Šatan boli lídrami svojich tímov v najsilnejšej lige sveta. Hráči, ktorí sa nezľakli, keď sme prehrávali o 2 góly s Kanadou, lebo si verili. Mali aj prečo - dostali talent od Boha a oni ho rozvinuli. Aj keď nie vždy boli z bohatých rodín, dostali príležitosť ukázať, čo v nich je. Sám Peter Šťastný spomínal ako nemal na korčule, ale niekto mu pomohol. A práve toto je jedným z kameňov úrazu - dnes je hokej (a zrejme aj iné športy) len pre deti boháčov, ktoré hľadajú chvíľkové hobby a nie seriózny šport. Kde sú tie časy, keď chodili hľadači talentov po dedinách, sledovali deti na rybníku alebo miestnom ihrisku, aby objavili medzi nimi klenot? Takto sa dostali do veľkého futbalu legendy ako Adamec alebo Galis. Ak sa nebudeme venovať systematickej práci s mládežou, pôjdeme presne opačným smerom ako hokej vo Švajčiarsku alebo Nórsku.
Vzory a pohodlie
Je pravda, že dnešná doba je iná. Chýbajú nám vzory. Kedysi sme mali na stenách plagáty našich idolov, často športovcov ako Mečíř alebo Agassi. Každý vedel, kto nosí číslo 99 na drese. A teraz? Kto je vzorom mládeže? Niekto zo Superstar? Alebo ešte horšie - postava z akčného filmu alebo počítačovej hry?
Veľmi ma oslovila biografia Martiny Moravcovej - Martina s rodokmeňom Evy - ktorá okrem iného veľký priestor venuje jej začiatkom v rodných Piešťanoch, kde na chátrajúcej plavárni robila svoje prvé plavecké kroky. V zime ešte ako školáčka dochádzala na bicykli skoro ráno na plaváreň, aby absolvovala ranný tréning. Nikto ju nevozil v teplej limuzíne. Úspech nenechal na seba dlho čakať. Okrem desiatok rekordov a medailí, aj dve strieborné z olympiády v Sydney 2000. V športe sa nedá oklamať ako v politike alebo v biznise.
Rodičia a „moje geniálne dieťa"
Mám to „šťastie" mať manželku učiteľku na 1.stupni. Viem, ako často reagujú dnešní rodičia. „Môj synáčik nič neurobil, on je najlepší chlapec na svete!" Rodičia sa snažia svojim deťom odstraňovať z cesty všetky možné, niekedy aj neexistujúce prekážky. Aká je potom šanca, že dieťa sa naučí poctivej práci, drine a sebaovládaniu, aby raz dosiahlo úspech?
Takže - kedy budeme znova majstrami sveta?
Keď štát začne systematicky podporovať šport a nebude si privlastnovať úspechy jednotlivcov, ktorí, všetka česť, aj napriek chýbajúcemu potrebnému zázemiu, dosiahli výnimočné úspechy.
Keď šport nebude len pre bohatých a príležitosťou sa ešte viac nabaliť na lukratívnej štátnej zákazke.
Keď naučíme naše deti, že v živote nič hodnotné nejde ľahko a každý úspech chutí len, ak je za ním poctivá práca.
Keď deťom ukážeme pravé vzory a nie „kvázi-celebrity" na vysokých opätkoch, ktoré v prvej rakúskej dedine nikto nepozná.
Potom sa nebudeme musieť dookola vypytovať „Prečo" alebo to povestné „kde udělali soudruzi z NDR chybu?".
