Štát Izrael bol vyhlásený 14. mája 1948 Davidom Ben Gurionom na základe rezolúcie OSN. Po holokauste počas 2. svetovej vojny sa to dá nazvať poriadnym zázrakom. Na základe tej istej rezolúcie OSN mal vzniknúť aj palestínsky štát, ktorý však dodnes nevznikol. Prečo? Nuž, Palestíncom sa málilo. Chceli celé územie, ako ho chcú aj teraz. A tak už na druhý deň sa Izrael ocitol vo vojnovom stave. Napadli ho Egypt, Sýria, Jordánsko, Libanon a Irak za podpory ďalších arabských krajín. Celkom statočná presila. Chceli s votrelcom raz a navždy skoncovať. Neskoncovali. Izrael vyhral a dokonca rozšíril svoje územie. Ďalší poriadny zázrak.
Podobných konfliktov sa opakovalo niekoľko. Známa je najmä šesťdňová vojna r. 1967 a vojna Jom Kippur r. 1973. Čuduj sa svete, Izrael vo všetkých uspel. Židia 3-krát získali Sinajský polostrov vo vojnách, ktoré nezapríčinili, a 3-krát ho kvôli mieru vrátili. Ale mieru niet dodnes.
Prečo? Nemôže byť, kým Izrael bude existovať. Palestínci sa totiž už rozhodli, že chcú celý Západný breh. Čo je ale Západný breh? Pre Európana je to jasné, ide o sporné územie na západ od Jordánu, ktoré v súčasnosti nepatrí žiadnemu štátu. A pre Arabov je to tiež jasné. Britský mandát po 1. svetovej vojne bol rozdelený na dve časti: Východný breh (dnešné Jordánsko) a Západný breh (dnešný Izrael a Palestína). Teda každý má svoju vlastnú definíciu. A Palestína chce celý Západný breh - samozrejme podľa svojej definície. Neveríte? Pozrite si logo Organizácie za oslobodenie Palestíny. Spoznávate ten tvar? Správne, je to územie celého Izraela aj palestínskych území. Teda cieľ je jasný. Vymazať Izrael z mapy. Napokon Palestínci v tom nie sú sami. Iránsky strýko Ahmadinadžád ich v tom výdatne podporuje.
Ale nemajú vlastne na to právo? Veď Izrael sa votrel tam, kde Arabi už predtým bývali. Nie celkom. Územie dnešného Izraela, predtým pod vládou Osmanskej ríše, bolo v 19. storočí dosť pusté. Po víťazstve v 1. svetovej vojne dostala Británia mandát na územie dnešného Izraela, Palestíny a Jordánska. Toto územie celé sľúbila Izraelu. Nebuďme rýchli v uzáveroch, či mali na to morálne právo. Pamätajme, že to bolo po vojne, a veľké množstvo štátov, ako ich poznáme dnes, vznikli práve po vojnách. Okrem toho, máme napr. my Slováci právo žiť na našom území? Alebo ešte skôr takí Nemci. Veď germánske kmene počas sťahovania národov ohrozovali celú Európu. Izrael nemal svoj štát a azda uznáme, že každý národ má právo na svoj štát. Kde ho teda mali mať, ak nie tam, kde sa ako národ zrodili a kde ho mali takmer 1500 rokov?
Takže Britský mandát bol sľúbený Izraelu. Prišli však určité politcké tlaky a zrazu bol na vyše 70% tohto územia vytvorený arabský štát - Jordánsko. Izrael to akceptoval a naďalej vyvíjal snahu o štát na necelých 30% pôvodného územia. To sa ale nemalo stať, OSN toto územie rozdelila na izraelské a palestínske zóny. Zrazu sa začalo hovoriť o ďalšom arabskom štáte, tentoraz na Západnom brehu. OK, Žida to opäť akceptovali a keď bola vydaná príslušná rezolúcia OSN, vyhlásili svoj štát. Ale Palestínčania nie. Prečo? Málili sa im dva štáty na území, ktoré celé bolo sľúbené Izraelu? Kto bol teda podvedený?
Židia boli nenávidení bezmála 2000 rokov, často úplne iracionálne. Samozrejme, že boli iní a mali svoje chyby, ale to majú všetci ľudia. Dnes opäť hrozí holokaust. Médiá sa často stavajú na opačnú stranu. Vykresľujú, ako strašne sa Izrael správa k Palestínčanom. Ale zabúdajú na to, ako sú napr. vychovávané palestínske deti. Že ich vlastní rodičia ich s granátmi posielajú do ulíc. Že z nich cieľavedome vychovávajú mučeníkov. Budeme tomu pritakávať, alebo sa postavíme proti?
Mimochodom, štát Izrael je jedinou demokraciou na Blízkom východe. Svojimi hodnotami je nám oveľa bližšie než ostatné krajiny v jeho okolí. A nemyslime si, ani naša demokracia nemusí trvať večne. Otázka je, kedy prídeme na rad. Nemyslím, že je rozumné niekoho hlušiť, likvidovať, kántriť. Ale svoju slobodu si chrániť musíme. A v tom Izraelu fandím. Nech im Boh pomáha!
Všetko najlepšie k 60. narodeninám! Barúch Adonai Elohé Jisraél!
