reklama

Až vyrastie, bude mamou

Jej dlhé tmavé mihalnice vrhali tieň na guľaté líca. Krvavo červené pery kostrbato namaľované maminím rúžom pomaličky roztiahla do nevinného úsmevu. Vlasy rozdelené na boku na cestičku a v zátylku uhladené do drdola... Pre ňu priveľké večerné šaty viseli na vešiaku, pančušky pohodené na kresle a vedľa rozhádzané sandále na vysokom opätku. Izba zaliata ostrým halogénovým svetlom. Pri lampe trepotala krídlami moľa opojená Chanelom n. 5.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Stála pred zrkadlom a skúmavým okom pozorovala svoje telo. Nie, nie je ako mama. Sklamane zvesila hlavu. Vedela, že snáď raz to príde a miesto deckej jemnej ružovučkej pokožky jej telo ozdobí zlatisté opálenie a kypré krivky. Na uší si zavesí veľké zlaté naúšnice a prsty ozdobí prsteňmi.

Každé ráno pohladí svoju dcéru po vláskoch voňajúcich ako lúka kvetov, zaplete vrkoče. Vtisne bozk na obe líca, pripraví raňajky... Bude taká ako mama. S vráskou na čele, keď sa bude hnevať, že deti nemajú hotové úlohy. Zvonivo sa zasmeje, keď chladaci sa koláč zachutí Benovi- jej psíkovi. Vážna sedávať v pracovni pri stole nad papiermi so šálkou kávy...Neodmietne v sobotu ráno svoje ratolesti schovať u nej v posteli. Bude sa hrávať na schovávačku a zbierať listy a gaštany. Trpezlivo odpovedať na milión vecí od včielok až po to ako sa rodia deti. Utrie zablúdenú slzu a pofúka hrču na hlave. Bude mamou... Ozajstnou. Bolo jej to jasné. Až vyrastie chce byť takou mamou ako je tá jej. Krásna, múdra, milujúca svoje deti... 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sadla si do kresla a pritiahla k sebe mamine šaty. Započúvala sa... Počula spokojný chrapot z bratovej  izby. A ona? Mala byť tiež dávno v posteli. Okúpaná, vo flanelovom pyžamku odplávať do ríše snov. Premáhala klipkajúce očká, nechcela zaspať, chcela na mamičku ešte počkať. No noc bola silnejšia... Prebudila sa na jemný dotyk teplej ruky. Nedočkavo sa pomrvila v kresle. Myslela si, že je ráno a mama ju už budí do školy. Toto bol však anjel odetý v saténových šatách siahajúcich až po päty. Vzal ju do náručia a skrehnutú zabambušil do teplej perinky k opustenému macíkovi. Vtisol vytúžený bozk na čelo a zašepkal: „Sladké sny...“ 

daniela podmajerska

daniela podmajerska

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  2x

som divozienka, zijem v lese zazrakov, na dvore poznania a rada sa vyberiem po ceste do neznama :) Zoznam autorových rubrík:  PoviedkyreportsKrvave magnolieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu