som divozienka, zijem v lese zazrakov, na dvore poznania a rada sa vyberiem po ceste do neznama :) Zoznam autorových rubrík: Poviedky, reports, Krvave magnolie, Súkromné, Nezaradené
Nepoznám detailne príbehy, nepoznám ich mená ani tváre, ale viem že sú. Vraj sú ťažko choré, no ich želania, reakcie a správanie ma nielen že zarážajú, miestami aj prekvapujú.Diagnózy, dni v nemocniciach strávené, drahé liečivá, strach, čo bude... Skryté slzy rodičov...
Možno, že sa rúham. To čo teraz idem napísať, nepíšem preto, že chcem získať ocenenie, obdiv, alebo si zvýšiť karmu. Píšem to preto lebo mi je ťažko na duši a nejako si o tom nemám s kým pohovoriť...teraz volať niekomu po polnoci?
Prší. Sedím pri otvorenom okne a počujem kvapky ako si šepkajú. Šepkajú si príbehy stáročí o veľkých láskach, radosti a smútku, o trápeniach. Prevoniavajú vzduch, zmývajú bôle. Blýska sa. Lietajú hromy . A mňa pochytí neskutočná túžba vybehnúť do dažďa. Tancovať s kvapkami, nechať sa nimi hladkať, dotýkať. Odhodiť oblečenie, topánky a bezcieľne utekať. Bežať, skákať, dookola sa otáčať, bez trička, nohavíc...bez starostí. S obrovskou chuťou niečo vyparatiť a potom sa šibalsky uškŕňať.
Pracujem v administratíve. Okrem bežných evidencií a papierovačiek mám na starosť aj zabezpečenie ubytovania, prepravy a pod. Zvyčajne sú požiadavky jasne definované, a urobím rada čo sa po mne žiada. No občas sa nájdu jedinci, ktorí veľmi radi vymýšľajú a nechajú si všetko na poslednú chvíľu. Tento krát bolo mojou úlohou bolo objednať a zapožičať auto pre jedného z kolegov, ktorý pochádza z jednej z krajín východnej kultúry. Myslíte si, jednoduchá úloha.
Dnes ráno som sedela v aute a sledovala nekonečný zástup aut na Lamačskej. Jeden kamión mal očividne problém s váhou. Bol preťažený. A to okato. Možno je to hlúpe prirovnanie, ale čisto teoreticky si predstavme, že aj náš svet je takto preťažený... nechcem rozoberať , či je viac dobra alebo zla ( i keď v prípade, že by bolo viac dobra ako zla to tu vyzerá inak...)
Dobrý deň. Som egoistická trapka bez štipky talentu a mám chuť byť bezpodmienečne závislá
Sledujem ťa. Sedím pár metrov od teba...nechcem ťa rušiť, keď pozeráš do neba. Na svet cez objektív pozeráš a mňa si nevsímaš. Počujem cvaknutie, vidím zábery. Zázračne chvíle našej dôvery...Zachytenie nevšedných chvíľ -mladučkých maturantiek ako mestkých víl, prvé kroky našich synov, i objímajúcich sa tínedžerov...
Máš to v očiach...zašepkal jej jemne do uška a nasával vôňu jej vlasov. Ona sa cítila v tej chvíli ako bohyňa a zem sa roztočila opačným smerom.Bono kričal with or without you... a keby nesedela, podlomili by sa jej kolená. Hľadela mu do očí a úplne sa strácala..Kútiky úst sa pomaličky dvíhali do nežného úsmevu...bola jeho... Stačial mu na to len obyčajná fráza: Máš to v očiach... Táto chvíľa dlho neprichádzala..Chcel ju dostať, vlastniť, mať... Chcel, aby každá jej myšlienka patrila nemu..
Slza si razila cestičku po zamatovom líčku, rozmazané oči upierala do neznáma. Nemala chuť ani jesť ani piť, len cigaretu zvierala medzi prstami. Za posledné týždne ich vyfajčila asi stovky. Ukľudňovali ju. Chodila celé dni ako bez duše, ako posadnutá svojimi myšlienkami, citmi a túžbami. Chcela toho povedať tak strašne veľa, dookola to isté. Ale nikoho to už nebavilo počúvať, že je jej zle...Keď stále mlela...ako to bolí. Bolelo to teda riadne. Takú podpásovku už dávno nedostala...Vždy ona rozdávala údery a teraz to sama všetko prežívala. Pred tým rozdávala rady, každému, že veď to prejde...na rozchod sa neumiera...Ale teória ja jedna vec a realita iná. Svinsky to bolí, keď žena zistí, že nie je jediná.O to horšie to je, keď zistí, že ani len dve nie sú...že možno tých druhých je desať, dvadsať, tridsať...Teraz sa len trasie, aby nebola tehotná, alebo nakazená kadečím. Ale odvahu, aby šla k lekárovi ešte nenabrala. A tak čáka, sedí na balkóne opretá halvou o stenu, slza jej staká po líci a cigaretu zviera v ruke...
Priznávam sa bez okolkov som ničiteľka mužského ega. Neobdivujem muža len preto, že zatlče klinec do steny, krivšie ako ja. Ani pre jeho vyšportované svaly. Neklipkám priblbo mihalnicami, ak chcem niekoho nabaliť. Proste som to ja...Rada si zaplatím drink sama, aj keď pozvanie je príjemné. Netúžim mať štyri deti a prať špinavé ponožky a chlapa k svojej podstate nepotrebujem. Myslím, že vo väčšine je slobodným ženám lepšie ako vydatým. Jasné existujú pekné, harmonické vzťahy aj super muži, ktorí si uvedomujú, čo pre nich robíme, ale väčšinou to vyzerá asi takto:
Jej dlhé tmavé mihalnice vrhali tieň na guľaté líca. Krvavo červené pery kostrbato namaľované maminím rúžom pomaličky roztiahla do nevinného úsmevu. Vlasy rozdelené na boku na cestičku a v zátylku uhladené do drdola... Pre ňu priveľké večerné šaty viseli na vešiaku, pančušky pohodené na kresle a vedľa rozhádzané sandále na vysokom opätku. Izba zaliata ostrým halogénovým svetlom. Pri lampe trepotala krídlami moľa opojená Chanelom n. 5.
Pravá, ľavá, práva, ľavá...Striedavo húpal nohami. Mal odreté lýtka, rozbité kolená, na hlave strapaté hniezdo, pehavý noštek medzi šibalskými očami a námornícke prúžkované tričko zastrčené v rifľových šortkách. V oboch rukách držal veľký pohár s ponorenou slamkou a vytváral bublinky. Hlasné sŕkanie občas prestriedal zvonivý klokotavý smiech jeho matky. Sedela lakťom opretá o operadlo stoličky, v ruke držala mobilný telefón a v druhej cigaretu. Vietor jej strapatil starostlivo nalakované vlasy. Vôna kávy sa vznášala naokolo. Idylická rodinka.
