som divozienka, zijem v lese zazrakov, na dvore poznania a rada sa vyberiem po ceste do neznama :) Zoznam autorových rubrík: Poviedky, reports, Krvave magnolie, Súkromné, Nezaradené
Zhasla som, a posledný krát pohladila pohľadom stôl, stoličku, svoj počítač, kvetinky s ktorými som sa piplala dva roky. Ešte som rýchlo napravila pohár, ktorý vyčnieval z radu. Bezradne som stála vo dverách a po líci sa mi kotúľala horúca slza.
Stojím bezradne pred oknom. Hľadím na ulicu. Pouličná lampa rovnako bezradne zabliká a zhasne. Ticho, zahalené do fialovo-čierneho šatu prizdobené striebristým popraškom, chladne rozvoniava vôkol mojich údov a slastne sa zahrýza do kostičiek. Najprv pomaličky, vychutnáva každý kúsoček a potom rýchlejšie a rýchlejšie, nenásytne odtŕha zbytok kostnej drene, oddeľuje kĺbik po kĺbiku. Trpezlivo.
Stála som bosá na námestí, točila sa pod snehovými vločkami. Mohla som bežať ako Brigit, ale ja som stála a krútila sa. Topánky som držala v ruke, nohavice ohrnuté pod kolená. Ponožky vyzuté. Vyzerala som ako šialený blázon. A prečo? Len tak mi to napadlo, zbúrať zábradlie- slušnosti a zodpovednosti. Nechcelo sa mi niesť ničie záťaže... Ani moje. Ohrozujem seba, zdravie svoje? No a čo, veď to robím slobodne...
Myslela som si, ze blogovanie je o tom, ze si mozem pisat co chcem ( v ramci kodexu blogera) ako chcem a preco chcem. Bohuzial som neustale presviedcana o tom, ze je to najjednoduchsia cesta ako niekoho kritizovat.
V lote je stvrt miliardy. Staci uhadnut 6 cisiel a cely zivot sa zmeni. Zabezpecim seba aj deti na cely zivot. Nikdy uz nemusiet pracovat, len si uzivat zivot... Naozaj?
Mhrholilo. Vlasy sa od vlhkosti zvlnili do neposlusnych kucierok a lemovali jej tvar. Lica zruzoveli a pery zcerveneli. Zamotala sa viac do salu a ku krku si potiahla limec kabatu. Dlha sukna sa motala do cesty, popd nohy a nezbedne viala vo vetre. Topanky sa leskli od kvapiek dazda. Zlatiste listie tancovalo za spevu divych husi letiacih na juh.
Moja povodna myslienka mi bud nacisto zahmlila mozog, alebo si skutocne kazdy cita to co chce citat. Neberte to ako kritiku... Len ma napadlo, ze ak je mensie nepodstatne nedorozumenie medzi ludmi v par riadkoch take hmatalne, bez toho, aby ani jeden s ucastnikov nepochyboval ani len trosililinku o svojej pravde, da sa povedat , ze kazdy rozpravame kompletne inym jazykom alebo ten druhy je naozaj idiot
Sama mam osobnu skusenost s neverou... na vsetkych stranach, miestach, poziciach...Bola som podvadzana, aj som podviedla a aj som bola ta, s ktorou sa podvadzalo. Nie som hrda ani za jedno miesto v tej mozaike ludskych vztahov, no musim uznat, ze ma to vzdy niekam posunulo. Ked sa nad tym zamyslam, nedokazem odpustit neveru. Presnejsie ja by som aj chcela, srdce vravi, ak toto robi partnera stastnym, mala by som ho nechat nech si robi to co on chce, ak to jemu neublizuje.
...laska nie je jednorazovy naboj emocii, naopak sklada sa s mnohych malych kamienkov...
Ticho pravidelným tikaním prerušoval budík. Nie, nebol to digitálny, ale taký klasický starý, na natočenie. Otrasnej zelenej farby. Svetielká ju vždy rozrušovali, preto bola nútená odstrániť všetky moderné výdobytky z jej spálne. Nemohla mať rádio, televízor ani notebook u seba v izbe. Vtip bol v tom, že tieto negatívne vplyvy nejako zvlášť nepociťovala, ale dlhodobo ju toto magnetické vlnenie vyčerpávalo a okrádalo o energiu.
Nepoznám detailne príbehy, nepoznám ich mená ani tváre, ale viem že sú. Vraj sú ťažko choré, no ich želania, reakcie a správanie ma nielen že zarážajú, miestami aj prekvapujú.Diagnózy, dni v nemocniciach strávené, drahé liečivá, strach, čo bude... Skryté slzy rodičov...
Možno, že sa rúham. To čo teraz idem napísať, nepíšem preto, že chcem získať ocenenie, obdiv, alebo si zvýšiť karmu. Píšem to preto lebo mi je ťažko na duši a nejako si o tom nemám s kým pohovoriť...teraz volať niekomu po polnoci?
