Nepôsobila, žeby niekoho niekedy poslúchala, alebo sa nechala submisívne tvarovať... preto to skúšal na ňu...proste chcel ju dokázať skalerábovať.Ale čím viac sa snažil, tým viac unikala, utekala od neho a možno aj preto, začínal ju mať rád, len nevedel, či chce byť niečo viac alebo len kamarát.
Vo sne videl jej úsmevy, dokonca už rozlišoval pohľady, keď sa mu z nej... ale nevedel preniknúť do jej mysle, podstaty. Nechápal ju.
Občas bola krotká ako ovečka, jemná milá a nežná a inokedy taká potvora, surová a herečka, keď ubližovala činmi aj slovami.
Raz sa jej chcel vzdať o päť minút ju milovať... a teraz mu sedela v náručí a cítil, že miluje, že sa viac nehraje...
Vedel, že ho chce aj keď jej nemá čo ponúknuť, poznala všetky jeho tajomstvá, prekukla malé aj veľké klamstvá..Nikdy mu nič nevyčítala, všetko potichučky akceptovala...A veci pomenúvala pravými menami.
Pritisol si ju k sebe bližšie. Ovanula ho známa vôňa, sladká kvetinová ale aj aj svieža.
Pohladil ju po vlasoch. Čakal. Chcel, aby to konečne povedala. Ona ako prvá, že ho miluje a on jej na to hneď odpovie... Čakal. Čakal ale márne... Nechala tie slová zase nevypovedané. Hnevalo ho, že sa tvári, že má všetko na saláme... Prečo nekričíš a neplačeš...Prečo nechceš viac odo mňa??
Zlatko, už teraz si pre mňa princezná...takmer nepočuteľne zašepkal do ticha...
Nechcel ju pustiť, chcel ju mať...ale zase mu uniká.
Ona je veľmi, veľmi silná žena a on vedel, že inteligečne ani inak na ňu nemá...
Ako jediná nechávala mu priestor nikdy ho nenútila vybrať si...Dovolila mu ozvať sa a užiť si...Užiť si čas strávený s ňou, malou spoločenkou neverou...
Ona sedela mu v náručí a mala pocit, že ju rozpučí... na túto chvíĺu strašne dlho čakala a bolo jasné, že súboj vyhrala...Pomsta sladká zachutila jej strašne moc....a nepotrebovala nijakú pomoc...Nikdy nebola poslušné dievčatko a nenávidela byť klamaná a držaná na krátko...Keď jej prezradil, že má priateľku, dakovala bohu, že nedrží v ruke kabelku...Prisahala, že ho zničí, otočí život na ruby a privedie ho nakraj skaly-do záhuby. A teraz, keď to má v očiach napísané...je všetko vybavené, dohrané...
A nabudúce sa pri tamtej vete fešákovi otočí opätkom na päte. pomstou zničila neho aj seba, neostala v nej viac žiadna láska, dobro ani neha...Nič čo by mohla niekomu dať a opäť začat milovať...
