Ticho

Sledujem ťa. Sedím pár metrov od teba...nechcem ťa rušiť, keď pozeráš do neba. Na svet cez objektív pozeráš a mňa si nevsímaš. Počujem cvaknutie, vidím zábery. Zázračne chvíle našej dôvery...Zachytenie nevšedných chvíľ -mladučkých maturantiek ako mestkých víl, prvé kroky našich synov, i objímajúcich sa tínedžerov...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Vietor na svojich krídlach mi tvoju vôňu po holení prináša, ako pierko ma k tebe unáša. Nebránim sa a zatváram oči až sa mi od blaženosti hlava točí, podlamujú kolená ... len trúbenie auta ma zo snívania preberá. Hľadám ťa okolo seba... a ty tu nie si...Láska, ...kde si teda???
Panikárim a bežím ulicami starého mesta a samej seba sa pýtam, prečo ma takto pán boh trestá. Prezrela som všetky naše chodníky a zákutia. Som zúfala, slzy sa mi čochvíľa vyrútia.
Nevidím ťa. Nemôžem ťa nájsť. Stratil si sa mi. Od plaču sa začínam triasť. Bola som na teba zlá a toto mám na odplatu. Túlať sa sama ulicami mesta zahaľujúceho sa do nočného šatu...
Nešťastná ti volám a ty nedvíhaš, a ja chcem tak strašne počuť tvoj hlas...
Do kelu!Tak kde si?? Volám stále, znova a zas... Nedvíhaš, neodpovedáš...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ráno, keď som vystupovala z vlaku, videla som tvoj chrbát a kus vaku..
Za tebou hneď bežať som chcela, no nemohla som sa pohnúť, ako by som skamenela. Aspoň na teba zavolať chcem....nechápen, no nevládzem.
A zrazu vedľa mňa cupitáš, no nič sa nepýtaš. Kráčame vedno spolu, ale aj tak si ticho. Čo už, tak mám smolu. Bez slova a dotyku pred prácou ma nechávaš stáť ako motyku. Odišiel si a ani ma nepozdravil, ani pohľadom si o mňa nezavadil. Nechal si ma tam tak stáť, začínam sa báť.
Odišiel si odo mňa bez slova preč, akoby si nemal jazyk alebo stratil reč.
A ja po nociach snívam o tvojom objatí a bojím sa, že naša láska sa vytratí.
Vkrádal sa do mňa pocit nepríjemný, keď som pocítila dotyk jemný...
A v tom nastala strašná tma a bola som taká bezbranná, odnášaná do neznáma...Myslela som, že som v tuneli a tak som čakala , že sa anjel alebo kto vynorí. Žiadny anjel, žiadne svetlo...hm jasné- peklo... Ani peklo sa však nekonalo, nechápem čo sa teda stalo. Obklopuje ma zvláštny jas a ja z diaľky počujem tvoj hlas. „Láska, žiješ, či zomieraš?“

SkryťVypnúť reklamu

Pri Dunaji na lavičke sedíš v čiernom šate, dokonca je to sako a elegantné gate. V lone kytica z ruží leží, čas zastal, už nám viac nebeží. Neplač, vidieť ťa plakať ma bolí strašne. Sľubujem, ozvem sa, budem ti posielať z neba básne.. Tak spomínaj na mňa s úsmevom a ja budem tvojim strážnym anjelom. Milovať a ochraňovať ťa budem naždy a teraz to vieš nielen ty ale každý...

daniela podmajerska

daniela podmajerska

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  2x

som divozienka, zijem v lese zazrakov, na dvore poznania a rada sa vyberiem po ceste do neznama :) Zoznam autorových rubrík:  PoviedkyreportsKrvave magnolieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu