Bol čas obeda. Regina sedela nalepená nosom na obrazovke. „Do kelu! Do kelu! Do kelu! Prečo som si len nezobrala okuliare. Veď nič nevidím...“
„Moja nenadávaj tu, a poď na obed“ zavelila Mária. Obe si zobrali peňaženky a trielili z kancelárie.
„Maja počkaj, ja v tých lodičkách nemôžem bežať....a vlastne prečo tak utekáme?“
„No, lebo sa ponáhľame!“
„Aha, a kam?“
„ No predsa na obed“
„Fakt? Som nevedela“ Regina sa snažila zahrať prekvapenú. Maja medzitým spomalila. Pozreli sa na seba a pustili sa do hlasného smiechu.
„Dámy, počkajte“ ozval sa Andrej, „už sa vás snažím dobehnúť pekne dlho.“
„Regína, ty si mala byť atlét, stále utekáš.“ Skonštatoval.
Maja sa prekvapene pozerala najprv na Reginu a potom na Andreja. Potom niečo zabrblala a už jej neblo.
„Mám chápavú sekretárku, nie?“ opýtal sa Andrej predstierajúc nevinnosť.
Regina bola nahnevaná. Ako jej to Mária mohla urobiť? Prečo ju tu nechala s týmto človekom sama. A prečo sa musí vždy pri ňom cítiť ako idiot?
„Andrej, ja... chcem ťa poprosiť...“ habkala, dívajúc sa do zeme „ja asi už nie som hladná...“
„No jesť niečo musíš, ale ak nechceš poobedovať so mnou...“
„ No, nie... Ja len nejako nemám chuť...“
„ Chuť napravíme. Máš rada čínu?“
„Fajn. Môže byť.“ Regina čínu veľmi nemusela, ale spoliehala sa, že tam bude Maja, tá totiž čínu miluje. Ako predpokladala, bola tam polovica redakcie aj Maja a Monika.
Andrej sa usmial a prehodil: „vidím, že nielen my sme fanúšikmi číny...Slečna, bolo by možné spojiť stoly, tak aby sme mohli všetci sedieť spolu?“
„Samozrejme“ odpovedala mladá servírka a rukou si na pomoc zavolala daľšiu. V priebehu niekoľkých minút sedeli všetci spoločne za stolom.
„Vážení, keďže som tu nový, ak ste si náhodou nevšimli“ pokúšal sa Andrej o vtip, „ako ste si stihli už všimnúť, uznávam skôr neformálnosť ako nejaké formálne, chladné vzťahy, chcem vás všetkých, čo ste tu aj tých, čo momentálne pracujú pozvať na párty u mňa doma tento piatok. Bližšie detaily pýtajte u Maji- my sme už dohovorení“
Maja na neho prekvapene pozrela. Bavili sa dnes o veľa veciach, ale len na pracovnej úrovni a o žiadnej párty nemala zatiaľ ani tušenia. A Andreja žiadala o voľno na piatok. Vôbec jej to nešlo do hlavy.
Keď odchádzali z reštaurácie odchytil si ju Andrej. „Majka ospravedlňujem sa ti, že som sa ťa neopýtal skôr. Bude v tom nejaký problém to zariadiť?“
„Hm...Aj hej, som si pýtala predsa tú dovolenku...“
„Joj, prepáč, som zabudol. A na koho by som sa mohol teda obrátiť? Vieš mi poradiť?“
„Jasné, Regína.“
„Hm...“ Andrej sa zamyslel. „Mám taký pocit, že ma Regina moc nemusí. Myslím, že to bude problém...“
„ Ja ju poprosím. Nechaj to na mňa....“ povedala Maja a mrkla na neho.
„Mrkvička, že ma nezabiješ?“ opatrne začala Maja, „ja som sľúbila Andrejovi, že mu pomôžeš s párty.“
„Prosím? Ty si sa zbláznila...“ pustila sa do nej Regina.
„No vieš, ja som nevedela kto iný a...“
„Okej, ...ale máš to u mňa...“ súhlasila Regina.
„Cicka, ešte jednu vec, dnes po práci pôjdeme k tej mojej známej, čo som ti spomínala...Prídem pre teba.“ A už Márie nebolo.
Regina pokrútila hlavou a písala pokračovala v písaní.
Okolo piatej dofrčala Maja ako veľká voda. Smerovali na Dlhé diely. Zaparkovali na parkovisku pred činžiakom. Vonku čakala mladá príťažlivá žena. „Lucia toto je Regina, Regina, toto je Lucia“ predstavovala Mária. „Ahoj teší ma. Ty si akože tá čarojdenica?“ opýtala sa a prezerala si ju s nedôverou. „No, predpokladám, že ty si skeptik, čo sa takýchto vecí týka však?“ usmiala sa Lucia. „Fajn, poďte kočky, skôr než príde manžel domov“ mrkla na nich Lucia.
Maja povedala, že si zapáli a počká vonku. Regina poslušne následovala Luciu. Cesstu vo výťahu mlčali. Lucia oslovila Reginu až u nej v byte. „Poď, tu mám pracovňu“ Regina ju poslušne následovala. Luciina prítomnoť ju ukľudňovala. „Takže Regina, či Gina?“ začala.
„Regina. Ďakujem“ „Regina, povedz mi teda, prečo si sa rozhodla sem prísť.“
„ No, vymyslela to Maja, ale to už asi vieš. Mám za sebou tragédiu, s ktorou sa neviem vysporiadať a hľadám odpovede na ňu stále a všade.“ „Dobre, chceš povedať, čo sa ti stalo? Prečo ťa to trápi? Skúsime spolu nájsť príčinu a keď ju nájdeme, pokúsime sa ti pomôcť, čo povieš?“
„Tak ja sa pokúsim...Mala som fantastické detstvo. Aj dospievanie bolo fajn. Proste ideál. Sme si všetci tak pekne žili. A potom mamka ochorela. Slábla. Bolo jej zle a nedávala si na seba pozor. Pred dvomi rokmi skonala. Lekári nevedeli nájsť príčinu. Mala veľa ochorení, ale žiadne neohrozovalo smrteľne život. Brat žil vonku už nejaký ten čas predtým. Po jej smrti tam ostal. Otec ho išiel navštíviť aj s babkou, že pôjdu na výlet. Mali nehodu. Všetci traja zomreli v jeden deň, v jednom aute. Ostala mi len babka. Je to mamina mama...tety a ujovia. Aj chceli, aby som s nimi žila, ale tie problémy čo som mala...Nechcela som ich zaťažovať. Som to nezvládla. Úplne som sa zrútila. Skončila som na psychiatrii... Keď sa mi podarilo sa vysporiadať s tým, že moji zlatí, drahí, blízki nežijú...Začala som mávať nočné mory. Najprv sem tam. Teraz už denno-denne. Sú plné vraždenia a krvi. Vidím v nich seba. Ale som tam iná...Som to ja aj nie som...Neviem ako to opísať. Môj ošetrujúci lekár mi nasadil lieky, proti paranoji, ale nepomáhajú... Skôr je to horšie...Nočné mory, hlasy....Pocit, že sa niečo stane a stane sa to tak, ale najhoršie je, že mi od niektorých vecí prichádza bez vysvetlenia zle.“
Lucia ju nechala dohovoriť a potom povedala: „Fu, Reginka, no je to ťažký príbeh, to je pravda... ale všetko v živote sa stáva pre niečo... si veľmi šikovná a silná žena, neboj sa. Ak ta správne rozumiem, chcela by si zistiť, prečo sa ti to stáva? Čo je príčinou tých nočných mor?“„Áno, áno...“Lucia si zoberie svoje špeciálne karty a kyvadielko a pýta sa vyššej moci... Ticho. Regina sedela a pozerala Lucii na ruky, no veľmi tomu nerozumela. Po chvíli sa Lucia ozvala: „Hm, hm, hm, vidím tu veľmi silný príbeh v minulosti, Regina. To čo prežívaš, má svoje korene v dávnej minulosti, ešte pred tvojím narodením... Nechce ma to pustiť ďalej, cítim tu veľmi zlé a ťažké energie. Nútia ma, aby som prestala, Regina, nad tebou je veľmi veľká ťažoba, z dávnej doby, niečo ako kliatba alebo také niečo... fuuu... ... nie, nemôžem sa dnes pýtať ďalej... prepáč. Ak sa nenahneváš, pozriem sa na to neskôr.“
Regina zadumane vychádzala z činžiaku. Zrazu začula slabé zamňaukanie. Vedľa nej si vykračovala tá sivá gigantická mačka, ktorá spala v nedeľu u nej na posteli.„Ahoj, cica... Kde si mi utiekla?“ prihovorila sa jej a poškrabkala ju za uškami.
Pri aute čakala Maja. „Tak ako?“ zvedavo zisťovala. „Nechcem sa o tom teraz baviť.“ „Okie, okie a koho je tá mačka?“„Neviem, asi moja.“ odpovedala Regina otvárajúc auto. Mačka vbehla do auta a usalašila sa na zadnej sedačke.
