Ked som bola mala, sem-tam som sa vedela hodit pred vykladom plnom hraciek o zem s vykrikom chcem, chcem a chcem ...tuto babiku. Oco ma drzal pevne za ruku, ale nekupil mi ju..aspon nie vzdy. Ved aj naco, mala som ich doma vela.
Clovek by si myslel, ze z toho vyrastiem, ale opak je pravdou J
Mam svoje sny - to je jasne aj na nich pracujem, ale obcas nie. Obcas sa jeden z mojich priatelov na ramene-ten cerveny s rozkami rozhodne, ze teraz si mila Danka zadupeme nozickami s vykrikmi JA CHCEM, CHCEM A CHCEM. Poterorizujeme rodinu, kamaratov, priatela, lebo dnes chcem. Toto, tamto... Hned! Teraz! Uz vcera bolo neskoro!
V tento moment neriesim, ci je to dobre, zle, ci nezranujem niekoho, ci som sebecka, ci berem ohlad na toho druheho. Proste JA CHCEM a nic ine neriesim.
No nastastie existuju ludia okolo mna s rozumom, ktori mi chcu len dobre a vedia, ze to moje chcem, ako rychlo prislo, aj odide...
Neuznavam domace nasilie, ale v tomto pripade, je dobre dostat trosku na zadok...len nie ked je to TO, co chcem... J
