Ťažko sa vžiť do toho pocitu, keď ste ho nikdy nezakúsili. Ale predsa len, predstavme si situáciu, že ste sa práve mierne vyrovnali z ponížujúceho predklonu, aby ste uľavili boľavým krížom predtým, ako sa znovu hlboko skloníte pred tyranom a s hrôzou zistite, že to celé bolo úplne zbytočné. Úplne!
Budapeštianske prasiatko robilo prvé a posledné, aby sa celkom nemaďarsky zapáčilo Voloďovi a za odmenu má čo? Ani len figou borovou sa to nedá nazvať. Naopak, je ešte horšie. Historicky najvyššie ceny ropy a plynu, rekordná inflácia, totálne rozhádzané vzťahy s civilizovanými a dnes už asi len bývalými partnermi, na roky pošramotená povesť krajiny a k tomu na prídavok nová učebnica dejepisu pre mladých ruských, už i tak dosť zmagorených stredoškolákov, podľa ktorej maďarskí protikomunistickí revolucionári v 1956tom boli fašisti, a je dobré, že tam sovietske vojská zasiahli, avšak chybou bolo to, že z Maďarska v roku 1991 odišli. Au, au, to zabolí.
Darmo teraz prasiatko kvičí, až sa zadúša, darmo Sijarto, prasiatkov dvorný poskok, protestuje, je neskoro. A to si od Rusov toľko sľubovali. Veď keby im to na tej Ukrajine vyšlo, mohli si aj Maďari čo-to šmiknúť (s mäkkým i - šmiknúť, ako urezať). Prasiatko sa už gúľalo po Karpatskej kotline a táralo o odštiepených územiach, o trianonských krivdách, o tom, že je vrchným vepríkom 15 miliónov Maďarov a podobne. Súdnemu človeku až ťažko uveriť, že naozaj v 21. storočí dúfali - to prasiatko so svojím Sijartom, že sa dá v civilizovanej Európe nacistickým, prípadne ruským spôsobom (v poslednej dobe to je už úplne jedna k jednej, akurát Rusi sú väčší babráci) urvať od susedov kus zeme. No tak majú, čo chceli. Nech teraz nekvičia a uvedomia si, že pre Rusov sú len bezvýznamným fľakom zeme uprostred nepriateľského územia. A od Rusov sa Maďar nikdy nedočká dobrého, čo aj Lavrov Sijarta ovešia metálmi ako Brežneva.
Žeby tretí Világoš (1849, 1956, 2023) konečne stačil na pochopenie? Patrilo by sa, lebo pri prvom Világoši prišli Maďari o 129 diel, 29 práporov a 31 štandárt, pri druhom o desaťtisíte, možno až státisíce obyvateľov (zabitých, odvlečených, utečencov) pri tom treťom môžu prísť o zvyšky cti, ak o ne už dávno neprišli.
A nebude nijaké veľké Maďarsko, len akási divná, nedemokratická, skorumpovaná gubernia kdesi na pomedzí civilizovanej Európy. Našliapnuté k tomu majú unikátne, čo si aj všetci omotajú okolo gágorov šály s podivnými mapkami.
