Poviete si, že aké sú to už len kvety? Že je to len zúfalý súboj so zmarom a smrťou, predstieranie čohosi, čo nejde napodobniť. Jeseň nikdy nebude jar, staroba je koniec života a nie začiatok, a nie je na nej nič krásneho, ako nie je nič teplého a pekného na posledných dňoch sychravého novembra. Súboj so zmarom a umieraním však môže namaľovať nečakané obrazy. Hynúci ker, čo mu zo žíl odchádzajú ostatné kvapky miazgy sa rozhodol, že z tých najposlednejších síl pošle svetu posledný pozdrav a vlastné listy premení na obrazy kvetov.
Pozrite sa do tváre múdreho starca a uvidíte mnoho kvetov vo vráskach okolo očí a na čele, ktoré zažilo desaťročia. Nežije nadarmo a tie brázdičky na tvári kričia, že aj sychravý november môže byť krásny a zmeniť svoje odumierajúce lístie a vrásky na kvety - kvety neskorej jesene. A to je pekné, nie?
