Keď som šiel pred rokom spať, bol ešte mier. Taký srdnatý, naježený, napichnutý na ostré bodáky, ale predsa len stále ešte mier. Keď som sa ráno zobudil, bola už vojna. U nás v Európe! Riadna vojna, so všetkým, čo k tomu patrí. Vojna s lietadlami, tankami a delostrelectvom. Vojna vedená opuchnutým diktátorom, ktorý sa so škrípajúcimi zubami vyhráža celému svetu, keby náhodou chcel niečo robiť.
Prvé výstrely, prvé zásahy, prvé obete na životoch.
Kolóna tankov a vojenskej techniky siaha od bieloruských hraníc až po predmestia Kyjeva. Okupanti obsadzujú letisko Hostomeľ, Američania ponúkajú prezidentovi napadnutej Ukrajiny azyl. Prezidentka Slovenskej republiky tlmočí dojmy z rozhovoru so Zelenským: “Zuzana, oni nás bombardujú!!!”
Zdá sa, že do pár dní, či týždňov, je koniec a mužik sa bude rozvaľovať v Užhorode. Beda vám, spupní Lotyši a Litovci, veď len počkajte, vy smradi poľskí, prejdeme cez Mazowiecke i Lubielske vojvodstvo ako nôž maslom, o Moldavsku netreba ani hovoriť. Srbi a Bulhari sú naši a nejaké Slovensko, o tom sa hádam ani rozprávať netreba. Nastolíme nový, presnejšie staronový russkij mir - sovietsky svet. Ten smiešny Macron a Scholz asi dobre nepočuli na konci dlhého stola v Kremli - chceme taký svet, aký bol za starých, dobrých, sovietskych čias.
Ale čo to? Malý zelený mužíček Američanom povedal, že on nikam neodchádza (eehm…), že on a jeho krajina sa idú brániť. Nech mu neponúkajú nijaký azyl, ale dajú zbrane. Šče ne vmerla Ukrajina! Bude sa bojovať. Postavia hrádzu medzi Áziou a Európou.
Nikto tomu vtedy neveril, ale za rok sa udiali neuveriteľné veci. Hrdí Ukrajinci vykúrili mužikov od Kyjeva (mužik zabudol, že do tankov treba benzín, že russký vojak potrebuje okrem kradnutia hajzlov a znásiľňovania všetkého, vrátane domácich zvierat, ešte aj žrať a chlastať, a že jednosmerka z Bieloruska do Kyjeva nie je najlepší nápad), potom im potopili hypermoderný krížnik Mockba z roku 1979, čím v podstate zlikvidovali mužickú čiernomorskú flotilu a následne zahnali ožranov za Dneper, pričom pobili, alebo z boja vyradili dobré dve-tri stovky tisíc krasnoarmejcov.
Zajtra ráno bude rok od vpádu mužickej hordy na Ukrajinu. Výsledok je nasledovný: zdevastovaná červená armáda, znivočená russká ekonomika, russká elita utečená v zahraničí, nasrdené russké menšiny, posilnená ukrajinská armáda, nadobro krvou potvrdená ukrajinská národná identita, rozširujúce sa NATO, diverzifikovaná Európa. To všetko za obrovskú, preobrovskú cenu. Krv, skaza a bolesť.
A potom je tu ešte kopa slovenských trollov, presnejšie kreténov, ktorí stále obdivujú, slovami Havlíčka Borovského, krajinu biedy, zmaru, chlastu a veľkolepých literárnych diel o biede, zmare a chlaste, ktorá svetu prináša len vyššie zmienené. Bez výnimiek. A tí blázni odivujú nielen to. Oni ospevujú diktátora, čo vraždí, znásilňuje a ničí...
Pred rokom začala vojna. A Civilizácia odolala. Dostala lakťom do rebier, poriadne, ale pozbierala sa a nejako to ustála. Ešte vždy je medzi nami a Áziou hrdá Ukrajina, ktorú vedie malý veľký chlapík, čo donedávna hovoril po rusky, ale srdcom je Ukrajinec. Nemám rád kulty osobnosti, ale keby ten malý, zelený človiečik pred rokom zdrhol do Ameriky, a nikto by mu to nemohol vyčítať, bol by dnes Russ na našich hraniciach.
SLAVA UKRAJINI! HEROJAM SLAVA!!!
