Tam dole je more. Vyjdete spomedzi skál a kamenných domov a pred vami sa rozprestiera Mare nostrum. More, obmývajúce Stredozem, kolísku civilizácie. Našej civilizácie, ktorá chtiac-nechtiac pohla celým svetom. Celým civilizovaným svetom, prapodivne premenovaným na globálny Sever. Nech je už akokoľvek, dnešná civilizácia stojí na stredomorských, stredozemských základoch. Zabudnime na táraniny o najvhodnejších prírodných podmienkach, troch žatvách do roka a výdatnom mori. Nie je to o tom. Eufrat a Tigris sú ďaleko a v Palestíne, Micrajime, južnej Itálii a Helade nie sú žírne polia. Tie sa nachádzajú na periférii Mediterranea. A tak je to správne, pretože Stredomorie je ako magnet. Olivy, žito, víno, nardový olej, figy a granátové jablká, poklady národov, ťavätá Madiánu a Efy, zlato a tymian i baránky z Nabajot, to všetko prúdilo a do istej miery stále prúdi do stredu z ďalekých krajín. Zo stredu sa však rozšírili myšlienky Sokrata, Platóna, Aristotela, princípy štátnej správy, práva a dobrého vkusu (však Cicero, však Seneca?), ale hlavne Dekalóg a kresťanská caritas. Christianitas. Na tom stojí Západ, globálny Sever, či ako si nazveme kresťanskú civilizáciu. Tá sa do celého sveta rošírila od mora, ktoré je tam dole, pod skalami a kamennými domami mesta na kopci. Prekonala pobrežné útesy Provence i Toskánska, ale aj Alpy, piavské mokrade, divoké Karpaty i balkánske vrchy a oplodnila svet.
Rád sa vraciam do Stredozeme, do stredu Stredozeme a pripomínam si že ja, človek zďaleka, z karpatských hôr som jej synom. Som dedič civilizačného odkazu Stredozeme, nie efemérnych mýtov zrodených medzi Dneprom a Vislou, ani čertovskej Valhaly a valkýr, ani Camelotu, ani ničoho podobného. Som a ostanem hrdý Stredozemčan!
P.S.: Asi chápete, prečo som toto potreboval napísať práve v dnešný deň… (1.10.2023)
