Z listu okupantského sovietskeho vojaka, ktorého odbachli na fronte v Karélii v tridsiatom deviatom:
“Už dva dni pochodujeme bez toho, že by sme dostali teplé jedlo. Poľné kuchyne nie sú pripravené. Sú tu hrozné nachladenia, máme mnoho nemocí a omrzlín. Našim veliteľom je ťažké vysvetliť nám našu prítomnosť tu a určiť spôsoby pohybu touto divnou krajinou. Sme čierni od blata ako kominári a vyčerpaní na smrť. Vojaci sú plní vší, ich zdravotný stav je chatrný. Mnohí majú zápal pľúc. Sľúbili nám, že vojna skončí do vodcových narodenín, ale kto tomu verí?”
Zajtra budeme mať večeru v Helsinklách, tára Molotov.
Celé to nebude trvať viac ako 14 dní, nadrapujú sa sovietski generáli.
A vodca sa nevie dočkať darčeka k okrúhlym narodeninám v podobe celého Fínska.
Výsledok? Približne pol milióna pobitých alebo z boja vyradených sovietskych okupantov, 3500 zničených tankov, 600 zostrelených lietadiel a reputácia Červenej armády na úrovni inteligencie priemerného voliča Roberta Fica. Toto všetko za mizerný zisk pár stoviek kilometrov štvorcových územia.
Nepripomína vám to niečo?
Nič sa nepoučili mužíci, celkom nič…
