V septembri 2002 som išiel na výlet autom. Začal som v Aspene, CO, odkiaľ som išiel na sever, do Bozemanu, v Montane. Tam som strávil tri dni v Yellowstone National Park, a odtiaľ som sa vydal do Chicaga. Cestou som navštívil Devil's Tower (známy z filmu Blízke stretnutia tretieho druhu) a Little Big Horn, kde generál Custer spravil chybu, čo ho stála život. Potom som strávil deň v Black Hills, teraz známych zo seriálu Deadwood, kde som si pozrel busty prezidentov na Mount Rushmore, a Jewel Cave, jeden z najväčších jaskynných systémov na svete. Po dni v Badlands som sa dostal do Chicaga, a na druhý deň som odišiel do Niagary.
Prišiel som asi hodinu pred západom slnka. Nemal som ani najmenšej potuchy kde boli vodopády, ale povedal som si, že ich nájdem a odfotím ešte predtým ako si nájdem ubytovanie. Západy slnka, rovnako ako východy, mam na fotografovanie najradšej.
No a ako tak sledujem značky k Niagarským vodopádom, prešiel som cez taký dlhý most. Na druhej strane bola búdka so závorou, a myslel som si, že tam budem musieť zaplatiť clo za prekročenie mosta. Otvorím okno na aute, a tá pani čo tam sedí v búdke, mi hovorí:
„Vitajte v Kanade. Môžem vidieť vaše cestovné doklady?“
Spanikáril som. Nemal som so sebou pas, iba vodičák z New Jersey. Tak som jej ho podal, ale asi videla že som nervózny, a spýtala sa ma, odkiaľ som. Povedal som, že zo Slovenska. O desať minút neskôr som už bol z Kanady vyhostený, lebo som nemal víza. A hoci bol rok po teroristických útokoch na Ameriku, trvalo mi „iba“ pol hodiny, kým ma pustili späť do USA. V tom čase už slnko zapadlo, tak som si našiel hotel, kde som sa ubytoval, a presne som zistil ako sa dostať na Americkú stranu vodopádov.
Na druhý deň som vstal o piatej, o šiestej som zaparkoval, a vydal som sa k vodopádom. Slnko ešte nevyšlo, ale bolo dosť svetla na to, aby som videl, že nad Niagarou boli malé, veľmi tmavé mráčiky. V tom čase som už päť rokov chodieval na túry a stanovanie každý víkend v New Jersey, New Yorku a Pennsylvánii, tak som počasie na severovýchode poznal dosť dobre, ale také mraky som ešte nevidel. Ako som však čoskoro zistil, pozostávali z vodnej pary, ktorú vytvorili vodopády.
Keď som sa k nim konečne dostal, nebol som moc nadšený. Bolo tam veľa turistov, a dalo sa na ne pozerať iba zhora. Scenériu ďalej narúšala kanadská strana, kde sa práve stavalo nové kasíno. V porovnaní s vodopádmi v Yellowstone, ktoré boli bližšie k človeku a akosi intímnejšie, Niagary sa mi zdali takmer akoby vyrobené iba pre turistov. Aj tak som tam strávil pol dňa, a vybral som sa aj k rieke, pozrieť sa na ne zdola. Najviac sa mi však páčila tá dúha, ktorá tam je každé ráno.
Nakoniec som si však od vodopádov odviezol inú spomienku. Spomienku na to, ako som bol deportovaný z Kanady, kam som ani nechcel ísť.
