Jozef Purdeš
Politika Na obranu pani Šimkovičovej
Ako expert na maľovanie obrazov podľa slávnych predlôh sa musím našej ministerky kultúry zastať.
Keď som bol mladší, mal som názor na všetko. Čím viac som však toho zažil a videl, tým menej hovorím a viac počúvam. Bojím sa, že onedlho načisto onemiem... Zoznam autorových rubrík: Biznis, Hyde park, Zelený ostrov, Ameeerika, Technofóbia, Ľudia, Obrázky, Hry a hračky, Len tak, Súkromné, Nezaradené
Ako expert na maľovanie obrazov podľa slávnych predlôh sa musím našej ministerky kultúry zastať.
Nedávno som prekročil tisíc bežeckých dní v rade. Pre niekoho úspech, no pre mňa sa behanie stalo životným štýlom.
Majstrovstvá sveta sú za nami a je čas na konečné štatistické zúčtovanie. A ak dáme emócie bokom, môžeme byť spokojní: slovenskí hokejisti dopadli presne tak ako mali, hoci mohli dopadnúť aj horšie.
Na posledných majstrovstvách sveta sa Slovensko opäť zaradilo medzi svetovú elitu, skončilo na správnej a predídateľnej pozícii a nedostalo sa do štvrťfinále lebo ho nepodržali brankári.
Svetový šampionát v hokeji sa ešte ani neposunul zo základnej fázy, a už sa objavujú hlasy o neschopnosti nášho tímu, nepríjemných prekvapeniach, či dokonca hre o záchranu. Po analýze historických výsledkov nášho mužstva na šampionátoch od roku 2000 som však dospel k názoru, že sa žiadne prekvapenie nekoná. Slovensko je presne tam kde by malo byť, medzi priemerom skupiny A.
V nedeľu som si odbehol Bratislavský maratón. Skončil som na chvoste, ani nie štvrťhodinu pred päťhodinovým limitom. Ale tento článok nebude o mojom behu. Bude o jeho organizácii – čo sa podarilo a čo by sa podľa môjho názoru mohlo zlepšiť. Nie som síce expert na organizáciu športových podujatí, ale ako jeden z jeho produktov dúfam, že aj môj komentár trochu prispeje k ešte lepšiemu behu budúci rok.
Tento rok, stovky tisíc ľudí bežalo alebo pobeží maratón, množstvo z nich po prvý raz. Bol som medzi nimi a prežil som. 31. Októbra som si odbehol môj prvý maratón v Dubline. Podaril sa mi jeden z dvoch hlavných cieľov – bežal som celú cestu; ani chvíľu som nespomalil na chôdzu. Bohužiaľ, druhý cieľ mi ušiel. Nepodarilo sa mi maratón dokončiť pod štyri a pol hodiny. To však dúfam príde nabudúce.
Keby mi pred pol rokom niekto povedal, že budem bežať naraz päť kilometrov len tak zo zábavy, asi by som ho vysmial. Pred troma mesiacmi by som ho bral vážne, a teraz by som mu povedal, že zábava začína až na desiatom kilometri. Za šesť mesiacov som sa vypracoval takmer z nuly na skoro 20 kilometrov, a maratónsky beh je v dohľade.
Podaktorí z nás majú také krásne hlavy, že aj vlasy si to uvedomia a rozhodnú sa ustúpiť do úzadia. Hrdo si hovoríme že sme plešatí alebo holohlaví (prosím nemýľte si nás so skinheadmi, ktorí si iba myslia že majú krásne hlavy a holia si ich a čojaviemčo ešte). Starať sa o holú hlavu však nie je tak jednoduché, a väčšina nováčikov sa musí učiť na vlastných chybách. Nasledujúcich zopár rád od plešatého veterána však čerstvým členom nášho klubu hádam trochu uľahčí život.
Je zaujímavé, že dominantný zmysel väčšiny ľudí, zrak, je jediný, ktorý sa dá „zrušiť“ zmenou externých podmienok. Vypnite svetlo a ste slepí. Takto začína jedna z najunikátnejších výstav, ktoré som kedy videl. Vlastne nevidel: témou výstavy Dialog in the Dark je to, ako nevidíme.
Tak ako množstvo ostatných, aj ja som sa vybral do obchodov skúsiť ten náš nový zázrak, Euro. Vďaka oveľa väčšej hodnote mincí som bol najmä zvedavý, ako ich budú používať nakupujúci a ľudia obsluhujúci pokladne. Tu je niekoľko príbehov.
V dnešnej dobe je takmer každý fotografom. Stačí priemerný digitálny fotoaparát, a môžeme klikať do zblbnutia. Najmä vďaka prakticky neobmedzenému množstvu fotografií ktoré môžeme spraviť, sa nám sem-tam pošťastí urobiť veľmi dobré zábery, ktoré by vyzerali pekne aj zavesené na stene. Ak máte takéto fotografie a chcete spojiť príjemné s užitočným, tu je zopár návodov ako si spraviť vlastný nástenný kalendár na budúci rok.
Občas treba vypustiť trochu pary. Niekedy stačí tichý víkend doma; inokedy trba niečo aktívnejšie. To by ste neverili ako vám skok z výšky štyroch kilometrov vyčistí hlavu od všetkých pracovných problémov a frustrácií. Takto som to spravil ja minulú sobotu.
Výlet to Glendalough patrí medzi najkrajšie celodenné aktivity pre návštevníkov Dublinu. Krátka cesta autobusom vás nielen vráti späť vyše tisíc rokov, ale aj otvorí nádherný kus prírody. Každý, kto je rád vonku, si príde na svoje.
Mesiac január trávim na predĺženom pracovnom pobyte v Dubline, a tak som si povedal že si nenechám ujsť príležitosť a preskúmam časť ostrova. Vyzbrojil som sa mapou, blokom s perom a fotoaparátom, a išiel som objavovať čo už tisícky ľudí predo mnou objavili.
Posledných niekoľko týždňov som bol služobne v Európe. Priletel som do Dublinu, a odtiaľ sa rozvážal kam ma potrebovali Ryanairom. Na týždeň som letel aj na Slovensko, no tento let ma veľmi prekvapil. Zdá sa, že pre lety do Bratislavy platia iné nepísané pravidlá.
Crrrrrrrrn! Crrrrrrrrn! „Harabín. Prosím?“ „Ahoj Pišta, tu je Doktor. Máš čas?“
V rámci boja proti terorizmu sa sprísnili kontroly na amerických letiskách. Zatiaľ čo sa toto opatrenie týka najmä pasažierov ktorí odlietajú, niektoré letiská, ako napríklad Hartsfield v Atlante kontrolujú aj cestujúcich ktorí práve prileteli zo zahraničia a berú im zakázané predmety.
Je načase, aby ľudstvo spravilo ďalší významný skok v evolúcii a fyzicky sa prispôsobilo novým podmienkam.