Jozef Purdeš
Ako mi jedenásty september zmenil život
Nechýbalo veľa, a kupoval by som si rannú kávu vo World Trade Center keď prvé lietadlo narazilo. Našťastie som bol v to čase na druhom brehu rieky Hudson.
Keď som bol mladší, mal som názor na všetko. Čím viac som však toho zažil a videl, tým menej hovorím a viac počúvam. Bojím sa, že onedlho načisto onemiem... Zoznam autorových rubrík: Biznis, Hyde park, Zelený ostrov, Ameeerika, Technofóbia, Ľudia, Obrázky, Hry a hračky, Len tak, Súkromné, Nezaradené

Nechýbalo veľa, a kupoval by som si rannú kávu vo World Trade Center keď prvé lietadlo narazilo. Našťastie som bol v to čase na druhom brehu rieky Hudson.

Tento príbeh má troch hlavných aktérov. A.J., štvorročný chlapec, ktorého zrazilo a zabilo auto keď utekal cez cestu. Jerry Guy, vodič auta ktoré zrazilo chlapca, a ktorý si za svoj čin odsedel 6 mesiacov. A Raquel Nelson, chlapcova matka, ktorá bola uznaná vinnou za neúmyselné zabitie jej syna, a ktorej hrozili tri roky väzenia.

V sobotu vypukla v obchodoch panika. Na nedeľu večer predpovedali sneženie s akumuláciou okolo desať centimetrov, a už deň predtým ľudia kupovali všetko čo mohli. Vtedy som ešte túto paniku nechápal. Avšak dnes, po troch dňoch strávených doma, už viem: keď v Atlante nasneží, život tu skolabuje.

Keď si príslušníci TSA, štátnej agentúry ktorá má na starosti bezpečnostné prehliadky cestujúcich na letiskách, náhodne vybrali Johna Tynera aby prešiel novým röntgenovým skenerom, netušili akú búrku spustia. Tynerov záznam jeho prehliadky sa stal legendárnym a spustil vlnu protestov, ktoré sa doteraz nepodarilo plne zastaviť.

O necelý týždeň, 2. Novembra, nás tu čakajú voľby. Tretina senátnych miest, všetkých 435 miest Kongresu, 39 guvernérskych stoličiek a tisícky ďalších miest čakajú na nové alebo staronové politické zadky. Tento cirkus sa tu opakuje, v rôznych obmenách každé dva roky. Voľby v Amerike sú však čím ďalej tým absurdnejšie. Tohoročné orgie narcizmu a veľkých peňazí však dosiahli vrchol, ktorý sa len ťažko prekoná.

Je koniec septembra a okolo domu Gene Carnicka sa upratuje. Carnickov šestnásťročný vnuk nakladie odpadky na kopu a zapáli ju. Oheň však neustrážil, a ten sa po vysušenej tráve rozšíril až na dom. Carnick volá požiarnikov, ktorí ho však ignorujú; prídu až keď ich zavolá sused ktorého dom už tiež ohrozujú plamene. Požiarnici susedov dom zachránia, a potom sa už len pozerajú ako Genov dom horí do tla.

Žltá je farba jari v Atlante. Špinavo-žltá, aby som bol presný. Je všade: na autách, na cestách, v nose a medzi zubami. Ako každý rok, aj teraz trpíme cez krátku, ale za to veľmi intenzívnu peľovú sezónu.

Fotoaparát v režime filmu pevne pripevnený na palubnej doske lepiacou páskou, 40-kilometrová cesta predo mnou, a ide sa. Z toho ako sa jazdí v Atlante by ľudí zo Sledovačky asi trafil šľak.

Hoci včerajšie voľby zatienilo víťazstvo Baracka Obamu nad Johnom McCainom, veľa sa toho udialo aj inde. Výsledky pre ďalších prezidentských kandidátov, voľby do Kongresu a Senátu a referendá o zmene zákonov boli tiež relevantné, dokonca viac ako by sa zdalo. Tieto voľby lepšie ukazujú náladu v krajine a dlhodobejšie smerovanie jej voličov.

Každé ráno míňam scény na benzínových pumpách, ktoré si nepamätám ani z čias hlbokého socializmu. Zavreté čerpadlá. Chaos pri pumpách ktoré majú benzín. Dvestometrové rady na benzín, blokujúce premávku. Odstavené autá, ktorým sa minulo palivo, čakajúce na cisternu. V Atlante sa pred vyše týždňom minul benzín, a odvtedy tu ľudia panikária.

Sú síce o niečo väčšie ako tie Šarfické, ale inak medzi nimi nie je rozdiel. Kolotoče, strelnice, jedlo a pitie. Namiesto dedinskej dychovky country hudba. Je pravda že v Blatnom nemáme mechanického býka, ale hneď by som ho tam poslal na výmenu za cigánsku pečienku. Ale aj bez nej bola na hodoch v Atlante zábava...

Sťažovať sa na políciu je zbytočné, sťažuje sa SME. Príliš málo sťažností sa vyšetruje, tvrdí článok. Ja sa z toho teším: znamená to, že ešte nemáme dosť byrokratov na tom, aby vyšetrovali všetky sťažnosti a nakoniec policajtov aj tak oslobodili, ako sa robí v Spojených Štátoch.

Od prvého Januára sa nebudem umývať. Nie, to nie je novoročné predsavzatie, ale smutná realita: niekedy na začiatku budúceho roka nám dôjde voda vďaka mimoriadne suchému roku, ale hlavne kvôli neskutočne hlúpemu plánovaniu.

O vyliečenom homosexuálovi, nových pravidlách pre mladomanželov a reklame ktorá sa moc nevydarila.

Puritáni síce pristáli na severovýchode Spojených Štátov, ale zdá sa že sa odvtedy presťahovali do Georgie. A hoci tu postupne strácajú moc – napríklad už deväť rokov tu za orálny sex nehrozí väzenie – občas sa im podarí zaútočiť a značne znepríjemniť život ľuďom, ktorí sa nevyhli pokušeniu a mali zakázaný sex.

Zatiaľ čo vy sa na Slovensku kúpete v pote pri desať-stupňových horúčavách, my sme tu v Atlante zažili najhoršiu zimu za posledné dva roky. Ortuť teplomera klesla pod bod mrazu a zavládla panika...

Bolo okolo siedmej večer. Slnko zapadlo okolo pol šiestej a vonku už bola úplná tma. Katrhyn Johnson, 92-ročná žena ktorá bývala sama v malom rodinnom dome, sa zobudila keď počula ako niekto strhol mreže chrániace jej domové dvere. Rýchlo sa presunula do invalidného vozíka a zobrala si pištoľ, ktorú jej pred dvoma týždňami nechala neter po tom, čo jej 72-ročnú susedu prepadol a znásilnil neznámy páchateľ v jej vlastnom dome. Niekoľko sekúnd po tom, čo sa pripravila, sa domové dvere rozleteli a do chodby vtrhli traja muži. Johnson zasiahla prvého hneď trikrát: do nepriestrelnej vesty, do tváre a do stehna. Druhý a tretí boli zasiahnutí tiež, jeden do stehna a jeden do ruky. Muži opätovali paľbu a dvoma zásahmi do hrude ju zabili. Kathryn Johnson sa stala obeťou policajtov.

Včera sa v Spojených Štátoch uskutočnili voľby do Kongresu, tretiny Senátu a štátnych zastupiteľstiev. Demokrati ovládli Kongres a majú možnosť prevziať moc v Senáte. To však neznamená, že sa Spojené Štáty naklonia trochu doľava, práve naopak: napriek tomu že Republikáni prehrali, pravicová mašinéria je silnejšia ako pred voľbami.

Ráno vstávam o pol šiestej. Najneskôr o siedmej, dve hodiny pred oficiálnym začiatkom pracovného času, som na ceste do roboty. Hoci to mám iba štyridsať kilometrov, z toho okolo 35 po diaľnici, a napriek tomu že idem proti väčšine premávky, musím chodiť takto skoro aby mi cesta netrvala dlhšie ako hodinu. A nie som sám...

Bol večer, 22. septembra 1906. Vzduch bol ťažký vlhkosťou a horúčavou končiaceho sa leta. Kričanie davu, spočiatku vzdialené, sa rýchlo približovalo. O chvíľu ich bolo vidieť: stovky belochov, ozbrojených palicami, fakľami a sem-tam aj pištoľami. Prví belosi vtrhli do miestneho holičstva, vytiahli odtiaľ troch černochov a na ulici ich dobili na smrť. Rasové nepokoje, ktoré trvali päť dni a vyžiadali si najmenej 26 obetí, sa začali.