Je sobota, dve hodiny popoludní, a ja parkujem auto na obrovskom parkovisku pred Magic Kigdom, hlavnou atrakciou v Disney Worlde. Bol by som prišiel skôr, ale predošlý večer a väčšinu noci som strávil v kluboch pri Universal Studios, čo je takmer ako Disney World, ale priemerný vek návštevníkov tam je dvanásť rokov, oproti desiatim. Alebo aspoň sa mi tak zdalo...
Do Disney Worldu som vošiel asi o päť minút predtým ako som zaparkoval, ale najskôr som musel prejsť zopár kilometrov, medzi inými atrakciami. Magické Kráľovstvo je originálna časť parku, postavená pred päťdesiatimi rokmi. Neskôr sa k nemu pridal park Epcot, ktorý je zameraný na technológiu, Disney MGM park, kde nájdete všetky akčné filmy, Animal Kigdom, zoologická záhrada, a niekoľko menších parkov.
Disney má všetko vyšpekulované do najmenšieho detailu. Parkujem presne na mieste, ktoré mi ukázal pracovník parkoviska. Autá sú tam naskladané ako sardinky, jedno vedľa druhého. Takto tam nikto nemusí hľadať miesto medzi tisíckami vozov. Ešte stále sme však ďaleko od parku. Malý vláčik nás odvezie na vlakovú stanicu, kde chytíme väčší vlak do Magického Kráľovstva. Vodič nám ešte pripomenie, že parkujeme na parkovisku Donald, v rade 64.
Po jazde v dvoch vlakoch sme konečne pred bránami nášho cieľa. Kupujeme lístky za 60 dolárov. Podrobujeme sa prehliadke ruksakov. Môj dvoj-megapixelový fotoaparát, ktorý je dosť ťažký na to aby sa mohol považovať za zbraň, našťastie prehliadkou prešiel. Pri bráne ukážeme lístok a vezmú nám otlačky prstov, a konečne sme vnútri.
Ľudí je tu neúrekom. Vošli sme na malé námestie, odkiaľ vedie ulica priamo k centru Disney Worldu, Popoluškinmu zámku. Vidíme ho pred sebou, a začíname sa predierať davom k tomuto zázraku architektúry. Prišli sme práve včas; o niekoľko minút má začať každodenná prehliadka. Preto sú tu tieto davy; neskôr sa rozplynú, keď sa ľudia vrátia k iným atrakciám. Našli sme si miesto s dobrým výhľadom, a prehliadka môže začať. Prichádzajú alegorické vozy s bublinou, v ktorej stojí jeden zo známych charakterov. Či je to Myšiak Mickey alebo Aladin, všetci tu nájdu svoju obľúbenú postavičku. Vedľajšie postavy, ako Donald, sedem trpaslíkov alebo Goofy, tancujú povedľa vozov. Všetci sú šťastní, hudba hraje, postavičky objímajú divákov, a tí na oplátku fotia všetko čo má aspoň dve nohy.
Po skončení prehliadky sa ideme pozrieť na atrakcie. Disney World je postavený vo veľkom kruhu. Ak sa pozriete na hodinky (tie s ručičkami), zámok je v strede. Hlavný vchod je na šestke. Medzi sedmičkou a osmičkou je Adventureland, s témou pralesov a pirátov. Na deviatke je Frontierland, ktorý sa podobá na divoký západ. Liberty Square, s patriotickými atrakciami a strašidelným hradom je medzi desiatkou a jedenástkou. Okolo dvanástky je Fantasyand, určený najmenším návštevníkom, ktorí sa tešia na Medvedíka Pooh a Mickeyho. Medzi dvojkou a päťkou je Tomorrowland, s témou sci-fi.
Naše prvé kroky vedú do Adventurelandu. Po chvíľke nerozhodnosti sa vyberáme smerom k Pirátom Karibiku. Pred vchodom nás víta tabuľa, oznamujúca že nám potrvá desať minút kým sa dostaneme na radu. Tabuľka neklamala. Vošli sme do budovy, ktorá vyzerala akoby ju postavili pred tristo rokmi. Po chvíli sme sa dostali na koniec rady, a onedlho sme nasadli do člna. Pomaly sme vplávali do jaskyne, kde začala prehliadka figurín pirátov a ich obetí. V jednej jaskyni sme preplávali medzi pevnosťou a pirátskou loďou, ktoré po sebe strieľali. Neskôr sme sa našli v strede horiaceho mesta, a dokonca sme videli scénu známu z filmu rovnakého mena, kde sa piráti snažia prilákať psa, ktorý v zuboch drží kľúč od ich väzenia. Celý park má jednu spoločnú vlastnosť: takmer žiadna atrakcia sa nedá považovať za technologický zázrak, ale každá sa bude páčiť skoro všetkým návštevníkom.
Po Adventurelande ideme do Frontierlandu. Cestou si všímam jediný MacDonalds, v parku; pred ním je dlhý rad hladných ľudí. Tu máme dve možnosti: buď si vystojíme 40-minútovú radu na vodnú šmykľavku (sediac v lodi), alebo počkáme 30 minút na náš vlak po púšti v Arizone. Rozhodujeme sa pre to druhé, a staviame sa do rady. Zamestnanec parku mi pri vstupe dáva do ruky malú kartičku, a prosí ma, aby som ju odovzdal inému zamestnancovi predtým, ako nastúpim do vlaku. Takto sa dá kontrolovať, či ich časový odhad je správny.
Pri tejto atrakcii som si všimol jednu zaujímavú vec, ktorú som si neskôr potvrdil aj inde: Disney World je majstrom v projektovaní čakární. Človek nikdy nevidí pred ním v rade viac ako 50 ľudí. Všetko je schované za stenami, ktoré nemajú inú funkciu, v miestnostiach kde sa človek zabaví krátkymi filmami, alebo jednoducho za ostrými zatáčkami. Takto priemerný návštevník nikdy neuvidí koľko ešte bude musieť čakať.
Big Thunder Mountain Railroad nie je nič moc, iba veľmi krátka a jednoduchá horská dráha. A tak odchádzame a ideme k strašidelnému domu, ktorý inšpiroval veľmi slabý film s Eddie Murphym v hlavnej úlohe. Po pol hodine sme vo vnútri. Pred zopár odstavcami som konštatoval, že atrakcie v Disney Worlde nie sú technologicky dokonalé, ale toto je výnimka. Sedíme v pohyblivom kresle a ideme po dome plnom duchov, kostlivcov a iných príšer. V jednej miestnosti vidíme čo vyzerá ako dokonalé hologramy; duchovia sa javia a miznú. Inde k nám hovoria kamenné busty, a zrazu vedľa mňa sedí mŕtvola.
Po odchode prechádzame Fantasylandom, ktorý je veľmi farebný a plný rodín s malými deťmi, do Tomorrowlandu, na našu poslednú jazdu, Space Mountain. Tam je však rada na hodinu, a tak si vyberáme inú možnosť. Berieme si rezerváciu na túto atrakciu, s ktorou môžeme prísť o dve hodiny a potom nečakať v rade. Aby sme zabili čas, ideme do Buzz Lightyear's Space Ranger Spin. Toto sa podoba na strašidelný zámok, ale namiesto duchov tu sú mimozemšťania, ktorých treba zastreliť. Máme pred sebou pušky, a strieľame do terčov, zatiaľ čo ideme na maličkej horskej dráhe. Moje záverečné skóre bolo 9000. Môj sused nastrieľal vyše 400 000 bodov...
Ešte stále máme čas, a tak sa vyberáme k práve otvorenej atrakcii, Stitch's Great Escape. Tu sedíme na mieste, a pozeráme ako Stitch, známy z filmu Lilo and Stitch, opäť uniká svojim protivníkom. Čoskoro však zisťujeme, že aj my sme hercami v tomto predstavení. Stitch si nám sadne na hlavu, grgá nám do ucha (podľa smradu sa dá povedať aj čo jedol), a sem-tam nám klepne po hlave. Opäť je v hre veľmi jednoduchá, ale o to efektívnejšia technológia.
Konečne sa dostávame k Space Mountain, a ideme priamo dovnútra. Reklamy pre Disneyland Paris vždy ukazovali Space Mountain ako horskú dráhu s obrovským zrýchlením na začiatku. Tu je to iné. Sedíme v normálnej horskej dráhe, ale nič nevidíme. Je úplná tma. Nevieme, či o pol sekundy začneme padať, alebo či sa obrátime dole hlavou. Je to zaujímavý pocit.
Po tejto jazde je už vonku noc. Zámok je pekne osvietený, a ľudia sa začínajú schádzať na Popoluškinu svadbu. Tá je však až o hodinu, a ja budem musieť na druhý deň odšoférovať do Atlanty, a osemsto kilometrov ďalej. Tak radšej odchádzam a idem spať.
