Írsko je trochu schizofrenické v otázke bicyklovania. Na jednej strane vláda podporuje bicyklovanie schémami ako „Bicyklovanie do práce“, kde až polovica ceny nového bicykla sa dá odpočítať z daní. Na druhej strane je výstavba alebo značenie cyklistických ciest veľmi pozadu v porovnaní s inými civilizovanými krajinami. A to ešte nehovorím o tolerancii polície voči vodičom, ktorí parkujú cez to málo cyklistických trás čo tu máme... Napriek všetkému je však miestna schéma na požičiavanie bicyklov, zvaná Dublin Bikes, mimoriadne úspešná.
Trochu histórie
Dublin Bikes otvoril prvé stanice v septembri 2009. Hoci je požičiavanie bicyklov platené, projekt získal pôvodné financovanie od firmy JCDecaux, ktorá ako protihodnotu dostala vyše sedemdesiat bilboardových plôch od mesta na 15 rokov. V tomto čase firma prevádzkovala podobné projekty v osemnástich mestách, vrátane Paríža, Viedne a Sevilly. Odvtedy pribudlo mnoho ďalších, dokonca aj mimo Európy, v Japonsku a Austrílii. JCDecaux spravuje celosvetovo okolo 50 000 bicyklov pod značkou Cyclocity.
Požičovne bicyklov sa okamžite stali hitom. Za prvé dva týždne bol dopyt po ročnom predplatnom viac ako dvakrát toľko, čo sa očakávalo za prvý rok. V marci 2010, keď Dublinská samospráva odhadovala ešte iba 5000 ročných členov, počet prihlášok stúpol na 25 000. V roku 2014 pribudol nový komerčný partner, Coca Cola, ktorá si na tri roky zaplatila reklamu na Coca Cola Zero na všetkých bicykloch. Financie od Coca Coly umožnili zavedenie bicyklov v troch ďalších Írskych mestách, v Corku, Limericku a Galway.
Dnes je v Dubline okolo 1500 bicyklov, vyše 100staníc a viac ako 50 000 ročných predplatiteľov. Za rok 2015 sa očakáva do troch miliónov jázd na požičaných bicykloch.
Bežné používanie
Človek, ktorý si chce požičať bicykel, má dve možnosti: buď si kúpi ročné členské alebo zaplatí za trojdňový lístok. Po zaplatení jedného alebo druhého za prvú polhodinu používania bicykla neplatí nič, no potom začnú poplatky rýchlo rásť. Našťastie sa dá dostať takmer všade v meste pod tridsať minút.
Ja som si kúpil ročné členské. Za € 20 ma takmer neobmedzené používanie bicyklov vyjde dokonca lacnejšie ako výmena nových topánok za obnosené. V priebehu týždňa som dostal magnetickú kartu, ktorú som mohol použiť na všetkých staniciach s bicyklami.
Po niekoľkých mesiacoch už mám prehľad o staniciach v meste. Pre nováčikov je k dispozícii aplikácia pre múdry telefón, ktorá ukáže všetky stanice na mape, ako aj počet bicyklov a voľných miest k dispozícii v reálnom čase. Túto aplikáciu využívam dodnes, keď si plánujem cestu, hlavne aby som vedel kde môžem bicykel nechať. Hoci súčasťou služby je prevoz bicyklov nákladným autom z preplnených staníc na prázdne, nie vždy sa to načas podarí.
Každá stanica má terminál, kde si môže človek s pomocou magnetickej karty a PIN kódu odomknúť bicykel. Bicykle sú pomerne jednoduché, ale robustné: ešte sa mi nestalo aby sa mi jeden pokazil. Majú iba tri rýchlosti a sú pomerne ťažké, ale na bežné presúvanie sa mestom to stačí. Košík vpredu na nákup je na nezaplatenie. Bicykle majú aj zabudované zámky ak ich chcem odložiť pri obchode bez toho aby som hľadal stanicu.
Po dokončení mojej cesty bicykel odveziem k najbližšej stanici, kde ho stačí vložiť do stojana. Terminál sa musí použiť iba v prípade keď sú všetky stojany obsadené, ak si chce zákazník uplatniť nárok na extra 15 bezplatných minút na nájdenie inej stanice s voľnými stojanmi.
Moje skúsenosti
V Dubline sa ročne ukradne odhadom desaťtisíc bicyklov. Preto som sa namiesto vlastného bicykla rozhodol pre požičiavanie. Po pol roku bicyklovania s Dublin Bikes môžem povedať že tých 20 Euro nebolo zbytočne vyhodených.
Ako som povedal v úvode, infraštruktúra pre cyklistov je tu na úbohej úrovni. Našťastie vodiči si tu začínajú zvykať na cyklistov a začínajú byť viac ohľaduplní voči tým, ktorí dodržujú dopravné predpisy. Výnimku medzi vodičmi tvoria cudzinci, ktorí nevedia jazdiť na ľavej strane cesty a rôzne hlavohrude, ktoré sú našťastie vytláčané civilizovanejšími obyvateľmi na okrajové časti mesta.
Írska vláda nedávno zaviedla zoznam dopravných pravidiel a pokút špecifických pre cyklistov. Medzi ne patrí jazda na červenú a jazda na chodníku. Myslím, že tento krok zvýši bezpečnosť všetkých, ale hlavne cyklistov. Zaujímavosťou týchto nových pravidiel však je, že návrh na povinné nosenie cyklistickej helmy neprešiel práve kvôli Dublin Bikes. Množstvo ich užívateľov - hlavne turisti na trojdňových kartách - helmy totiž nemajú.
Dublin plánuje zvýšiť počet staníc zo súčasných sto na tristo. Tento plán je už v značnom sklze, ale každá nová stanica mi šetrí viac peňazí, ktoré nemusím míňať na autobus. S rastúcim množstvom staníc a bicyklov, a so stúpajúcou bezpečnosťou bicyklovania v Írsku, si myslím že sa Dublin môže v budúcnosti zmeniť na skutočné cyklistické mesto.
Bratislava
Požičiavanie bicyklov by sa mohlo presadiť aj v Bratislave, hoci v menšom rozsahu. Centrum mesta je moc malé na to, aby boli bicykle atraktívne pre turistov. Ale domáci by určite ocenili, tak ako obyvatelia Dublinu, ak by mohli zo sídlisk pomerne lacno bicyklovať do centra do roboty a späť. Hoci má aj Bratislava žalostne málo cyklotrás v centre, z mojej skúsenosti si myslím, že zvyšujúce množstvo cyklistov na cestách naučí vodičov ich lepšie registrovať a byť voči nim ohľaduplnejší. Jediný skutočný problém vidím vo financovaní systému požičovní bicyklov. Vzhľadom na množstvo vizuálneho smogu v Bratislave totiž pochybujem, že by sa reklamné firmy hrnuli na financovanie bicyklov s malými reklamnými plochami. To je však na magistráte, aby našiel alternatívne formy financovania a umožnil požičiavať bicykle za atraktívnu cenu.
