V ekonomickej teórii existuje pojem „optimálna menová oblasť“. Ide o geografické územie, kde je lepšie mať spoločnú menu ako niekoľko regionálnych. Zavedenie Eura sa považuje za najväčší experiment v založení a správe optimálnej menovej oblasti. Na konci tohto roku Euro dovŕši 18 rokov, a tak máme dosť dát na to aby sme sa pozreli na výsledky tohto experimentu.
Hneď na začiatok jeden dnes už slávny graf: nezamestnanosť v krajinách EU, odlíšených podľa toho či sú v Eurozóne alebo nie. A hneď je vidno, že krajiny bez Eura majú väčšinou nižšiu nezamestnanosť ako krajiny Eurozóny. Toto nie je ojedinelý jav. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, iba počas dvoch rokov od zavedenia Eura mala Eurozóna nižšiu priemernú nezamestnanosť.
No nielen v nezamestnanosti sú na tom krajiny s vlastnou menou lepšie. Vykazujú tiež vyšší rast HDP na obyvateľa. Tu treba podotknúť že tie dva roky, keď malí nižší (negatívny) rast boli keď nové krajiny strednej a východnej Európy vstúpili do EÚ a znížili priemer.
Empirické hodnotenie zatiaľ nahráva argumentu proti zavedeniu Eura. Teraz trochu teórie: nasledovný graf ukazuje vývoj inflácie v krajinách EÚ.
Hneď je vidieť, že s výnimkou posledných dvoch rokov bola inflácia v krajinách bez Eura oveľa vyššia. V roku 2008 dosahovala takmer dvojnásobok Eurozóny. Po kríze a recesii sa inflácia v rámci celej EÚ zharmonizovala, ale krajiny mimo Eurozóny majú ešte stále možnosť to v budúcnosti zmeniť.
Hlavný dôvod prečo sa darí štátom mimo Eurozóny je ich flexibilita v narábaní s vlastnou menou. Tieto krajiny nemajú také prísne pravidlá na udržiavanie nízkej inflácie ako krajiny dominované Európskou Centrálnou Bankou. V prípade recesie alebo krízy môžu tieto krajiny minúť viac prostriedkov na verejné práce a umelo zvýšiť infláciu aby podporili dopyt po tovare a zvýšili investície (pri vyššej inflácii sa našetrené peniaze rýchlejšie znehodnocujú). Česku a Dánsku sa v roku 2008 takmer strojnásobila inflácia proti 2007, Estónsko, Litva, Poľsko a Slovensko ju videli dvakrát vyššiu. V krajinách Eurozóny sa inflácia vyšplhala oveľa menej, a nasledujúci rok dokonca bola okolo nuly alebo záporná. Držať peniaze sa stalo výhodnejšie ako ich míňať, dopyt skolaboval a HDP na obyvateľa kleslo o 2,9% v krajinách Eurozóny. V ostatných krajinách bol pokles 2,07%, a v nasledujúci rokoch ich hospodárstvo rástlo rýchlejšie ako v Eurozóne.
Práve počas krízy sa ukázala hlavná slabina Eura: chýba mu flexibilita počas ekonomickej krízy. Eurozóna nie je ani zďaleka optimálna menová oblasť. Pokrýva regióny s veľkým rozdielom v produktivite, a bez toho aby mohli ekonomicky slabšie regióny znehodnotiť svoju menu, nemôžu byť konkurencie schopné. Toto sa stalo osudným Grécku, Cypru, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, teda krajinám s nižšou produktivitou, ktoré tradične devalvovali svoju menu v minulosti. Ekonomicky silnejšie krajiny, najmä tie so silným vývozom mimo EÚ, neutrpeli až také straty počas ekonomickej krízy, a tak cez ECB nadiktovali slabším krajinám politiku šetrenia namiesto uvoľnenia menovej politiku na podporu rastu. Z menovaných krajín sa najlepšie darilo Španielsku, kde ekonomika narástla o 8,5% za posledných 8 rokov; Grécko je ešte stále 12,5% pod úrovňou z roku 2008. Pre porovnanie, Nemecká ekonomika narástla o 28,4%.
Nemecku, a teda aj Európskej Centrálnej Banke ide o stabilitu meny. V rámci menovej únie majú otvorené trhy do menej produktívnych krajín, kde je ich tovar často lacnejší. Ekonomicky silnejšie krajiny takto preklenú ekonomickú krízu, na úkor slabších. No nakoniec najstabilnejšie krajiny sú tie, ktoré ostali so svojimi starými menami. Posledné grafy v tomto článku ukazujú príklady troch krajín ktoré prešli na Euro, a troch, ktoré neprešli. Všetky vstúpili do EÚ naraz, a tie, ktoré adoptovali Euro, tak spravili pomerne rýchlo po sebe.
Aj tu je vidieť o koľko viac 2008 ovplyvnil krajiny s Eurom. Vo všetkých prípadoch sa ich ekonomika scvrkla v roku 2009 a nezamestnanosť stúpla viac ako v krajinách s vlastnou menou. V súčasnosti, osem rokov po kríze, sú tieto vybraté krajiny Eurozóny ešte stále dva alebo tri roky pozadu v porovnaní s podobnými krajinami bez Eura.
Empirické fakty teda podporujú ekonomickú teóriu, že Eurozóna nie je optimálna menová oblasť. Euro môže vyhovovať krajinám s vysokou produktivitou, ale pre ostatné štáty v Eurozóne to znamená nižší ekonomický rast a oveľa vyššiu nezamestnanosť ako keby ostali s vlastnou menou.
Poznámka na záver: Obviňovať iba Euro za umelé predlžovanie ekonomickej recesie by bolo obrovské zjednodušenie. Sú aj iné faktory, ktoré prispievajú k ekonomickému rastu alebo recesii, ako napríklad množstvo podpory v nezamestnanosti alebo daňové zaťaženie firiem. Napríklad Írsko, ktoré čelilo vlastnej kríze a tiež je v Eurozóne, vedie v ekonomickom raste. Za posledných 8 rokov jeho ekonomika vzrástla o neuveriteľných 62%. Vďačí tomu nízkym daniam pre podniky a veľmi liberálnemu pracovnému trhu. No pre členov EÚ ktorí ešte neadoptovali Euro je politicky oveľa prijateľnejšie pracovať na vlastnej menovej politike ako drasticky meniť svoje pracovné zákony.
