Pamätám ako som v 1999-tom tankoval za 99,9 centov. O rok neskôr som ešte stále platil okolo 1,20 dolára, a postupne sa cena zvyšovala. Minulý týždeň sa však cena zvýšila štyrikrát, vždy o desať centov až na súčasnú úroveň. Je síce pravda, že galón vodky (21,99 dolára) a galón červeného vína (32,14) sú ešte stále drahšie, ale aj tak miniem viac na benzín. Za týždeň vypijem najviac tak liter vína (a aj to je rozmočené vo vode a ovocí) a pohárik vodky, ale 14-17 galónov benzínu. Väčšinou platím okolo 40 dolárov týždenne.
Takéto vysoké ceny benzínu na mňa mali predvídateľný efekt. Viac času trávim doma. Namiesto chodenia do kníhkupectiev kupujem knihy cez Internet. Rovnako oblečenie a hudbu. Nechodím už ani do požičovne; požičiavam si DVDčka cez Internet. Nechodím do miestnej pekárne, kóšer lahôdok a trhoviska; nakupujem iba raz za dva alebo tri týždne v Costco alebo Sam's Club. V slovenskom deli som nebol už ani nepamätám, hoci by som si dal kofolu, a dochádza mi horčica.
V konečnom dôsledku však moje akcie podporujú americkú ekonómiu. Kupujem lacnejšie, takže to čo miniem navyše na benzín ušetrím na jedle a oblečení. Inflácia sa nezvyšuje. Je síce pravda, že pomáham zvyšovaniu deficitu zahraničného obchodu, lebo takmer všetko čo kupujem je vyrobené v Číne, ale Čína všetky zárobky prelieva naspäť do amerických dlhopisov, čím pomáha držať úrokové miery dole, a tým umožňuje väčšie investície. Je mi však ľúto že pán Alons s manželkou budú musieť onedlho zavrieť pekáreň, lebo hoci tam majú najlepšie Tiramisu v meste, málokto tam bude jazdiť za súčasné ceny benzínu.
