V prvom rade by som chcel objasniť o akom podnikaní budem hovoriť. Podnikanie, alebo entrepreneurship , v mojich textoch znamená založenie novej firmy a jej rast, kým jej zakladatelia odídu alebo sú odídení. Keď niekto založí firmu, robí to pre jeden z dvoch dôvodov: mať stále pracovné miesto alebo sa stať bohatým. Prvá skupina ľudí zakladá firmy, v ktorých môže robiť celý život, a kde môže časom zamestnať rodinu a priateľov. Sú to firmy ako reštaurácie, kaderníctva, obchody a podobne. Druhá skupina ľudí, tá čo chce rýchle zbohatnúť, chce založiť firmu ktorá bude rýchlo rásť, a potom ju predať. Tieto firmy sa väčšinou zaoberajú najnovšími technológiami, alebo novými spôsobmi realizácie už existujúcich technológií. Ja sa budem sústrediť na tieto firmy.
Založenie novej firmy je zložitý tanec, ktorý má svoje nepísané pravidlá, rad udalostí, svojich hercov a režisérov. Tento tanec závisí od dôvery medzi účastníkmi, od presne ohraničených práv a povinností všetkých zainteresovaných a od toho, koho poznáte. Počas posledných sto rokov sa proces zakladania firmy vytríbil do formy kde je možné dať cudziemu človekovi niekoľko miliónov dolárov a očakávať že s nimi neutečie ale urobí všetko pre to, aby investor dostal späť niekoľkonásobne viac.
Ako tento tanec prebieha? Niekto príde s nápadom. Môže to byť nový vynález, alebo nové uplatnenie existujúceho vynálezu. Možno to je kombinácia viacerých technológií – predstavivosti sa medze nekladú. Vynálezca povie to tomto nápade zopár ľuďom, medzi ktorými sa nájde podnikavec, ktorý si myslí, že by sa dal tento nápad speňažiť. Dá sa teda do kopy s vynálezcom, oboznámi sa dopodrobna s nápadom, a potom spraví malý výskum trhu, aby sa presvedčil že nájde zákazníkov. Potom nájde investorov, ktorých presvedčí aby mu poskytli peniaze potrebné na to, aby sa pôvodný nápad (prípadne úplne nový nápad, ale o tom neskôr) dostal na trh. Po niekoľkých rokoch, ak firma nezanikne, sa nájde kupec – zákazník, konkurent, iný investor – ktorý firmu kúpi, a zakladatelia a pôvodní investori odídu s balíkom peňazí.
Samozrejme, tento proces je oveľa zložitejší. Väčšina nápadov upadne do zabudnutia, lebo sa nenájdu investori. Tie firmy, ktoré dostanú potrebné financie, často rokujú s investormi vyše roka, a investori potom očakávajú predaj firmy v priebehu ďalších piatich až ôsmich rokoch. Podnikatelia teda strávia až desať rokov, počas ktorých pracujú sedem dní v týždni a dvanásť hodín denne, len preto aby niekto iný neskôr prevzal ich úspech. Sú však za to patrične odmenení: ak sa im podarí firmu predať, často odídu s niekoľkými miliónmi dolárov. Pre väčšinu z nich je však hlavnou odmenou samotná práca, keď im pod rukami niečo rastie, a keď majú možnosť začať niečo nové.
V sérii budúcich článkov chcem opísať proces zakladania nových firiem do väčších podrobností. Najskôr sa budem venovať zakladateľom firiem a rôznym skupinám investorov. Potom prejdem do štruktúry podnikateľského plánu: čoho sa treba vyvarovať, a čo si dať pozor a čo netreba zabudnúť. Podnikatelia tieto plány potom posielajú potenciálnym investorom, a tak opíšem čo sa s plánmi stane, ako sa podnikatelia stretnú s investormi a prednesú svoj návrh. Takisto sa pozriem bližšie na štruktúru investície do začínajúcej firmy a na vzťahy medzi podnikateľmi a investormi počas existencie firmy. Nakoniec opíšem proces predaja firmy.
Všetko bude z pohľadu amerických investorov a podnikateľov, a tak sa niektoré veci môžu zdať trochu pritiahnuté za vlasy. Takisto budem vychádzať najmä z vlastných skúseností. Tri štvrtiny firiem ktoré som pomáhal založiť, chceli predávať svoje vynálezy americkej armáde alebo mali nový systém ochrany proti počítačovým vírusom a hackerom. Iba raz som robil na biotechnológii, a ani raz na technológiách pre bežnú spotrebu ako nové elektrospotrebiče alebo lietajúce autá. Preto aj veľa podnikateľov a investorov, ktorí poznajú pomery v Amerike, môžu nájsť v mojich článkoch niečo nového. Občas použijem trochu matematiky, ale budem sa ju snažiť obmedziť na minimum. Často nebudem môcť presne opísať technológie na ktorých som pracoval (najmä preto lebo som sa viac zaujímal o to čo robia, a nie ako fungujú). Vždy však spomeniem chyby, ktoré som spravil. Robil som ich neúrekom, ale vždy som sa pri tom niečo naučil a dúfam, že aj moji čitatelia tu nájdu užitočné informácie.
