Nedávno oznámil Exxon Mobil rekordné tržby a zárobky. Za tretí štvrťrok táto najväčšia firma v Amerike zarobila takmer desať miliárd dolárov, na tržbách vo výške sto miliárd. Exxon sa tak stal prvou firmou v histórii, ktorá prerazila sto miliardovú hranicu za jediný štvrťrok. Táto správa nemohla prísť v horší čas pre Exxon. Tretí štvrťrok bol časom dvoch katastrofických hurikánov, nedostatku a vysokých cien benzínu, a obáv, že cena plynu do zimy neklesne. Nie je divu, že sa toho politici chytili a začali byť na poplach.
„Väčšina Američanov a výskumov verejnej mienky nám ukazuje, že ľudia majú narastajúce podozrenie že ropné spoločnosti zneužívajú súčasné podmienky na trhu, aby si naplnili pokladnice peniazmi,“ nechal sa počuť republikánsky senátor Pete Domenici. Jeho kolegyňa, demokratka z Californie Barbara Boxer, vyčítala manažmentu ropných spoločností: „Pracujúci ľud zápasí s vysokými cenami benzínu, a vy, páni, sa v ničom neobetujete.“
A tak sa panstvo vo Washingtone rozhodlo, že je načase z tohto vytĺcť politický kapitál. Pozvali si riaditeľov piatich najväčších ropných spoločností do senátu, a začalo ich vypočúvať ohľadom „obscénnych“ ziskov. Čo na tom, že pán Domenici ešte nedávno hlasoval proti návrhu na zrušenie daňových úľav pre ropné firmy vo výške 18 miliárd dolárov, alebo že pani Boxer podporila návrh na uvoľnenie 318 miliárd dolárov na nové diaľnice; teraz sa predsa treba zviditeľniť.
Bohužiaľ, v jednom majú politici pravdu: väčšina ľudí si skutočne myslí, že za vyššie ceny benzínu môžu ropné spoločnosti. Vďaka politikom a médiám sú presvedčení, že tieto firmy majú nadmerné zisky, ktoré odmietajú investovať do nových rafinérií, aby mali dôvod nezvyšovať produkciu, ale ceny. A samozrejme, takmer každý si myslí, že ropné spoločnosti neúmerne zvýšili ceny benzínu po hurikánoch Katrina a Rita.
Ropné firmy sa bránia. Riaditeľ Exxonu napríklad povedal, že investície do nových projektov sa môžu zdať nízke v porovnaní s príjmami, ale to iba preto, lebo sú stabilné. Investície sa nemenia tak prudko ako príjmy, a tak ropné firmy preinvestovali približne rovnaké množstvo peňazí aj keď mali oveľa nižšie zisky, alebo dokonca straty. Takisto treba rozlišovať medzi benzínovými pumpami a ropnými spoločnosťami. Exxon vlastní a priamo kontroluje iba 8% Exxon púmp; zbytok si určuje ceny sám. No a nakoniec, treba vziať do úvahy aj to, že ropné spoločnosti majú iba okolo 25% tržieb v USA; zbytok pochádza z cudziny. Pre úplnosť treba ešte dodať, že miera čistého zisku je ďaleko nižšia ako v iných odvetviach, ale tento argument sa dá veľmi ľahko vyvrátiť, ako čoskoro uvidíme.
Keby mohli byť riaditelia ropných spoločností trošku útočnejší, určite by spomenuli oveľa väčšie problémy zodpovedné za rast cien benzínu. Tak napríklad, už takmer tridsať rokov, od roku 1976, sa v USA nepostavila žiadna nová rafinéria. Nie že by sa o to nikto nesnažil. Naposledy pred desiatimi rokmi sa firma Arizona Clean Fuels rozhodla postaviť rafinériu pri meste Yuma v Arizone. Doteraz sa stavba ani len nezačala. Firme trvalo päť rokov kým získala povolenie od úradu životného prostredia, a ďalších päť rokov strávila na iných úradoch. Rovnaká situácia je všade: tí istí politici, ktorí sa teraz rozhorčujú nad nízkymi investíciami do nových rafinérií doteraz ostro bojovali proti ich budovaniu.
Problémom je však aj cena ropy. Tá rastie najmä kvôli prudko rastúcemu dopytu v Číne. Produkcia však rastie ďaleko pomalšie, najmä kvôli vojne v Iraku a odmietavému postoju politikov k otvoreniu nových ropných polí, ako napríklad na Alijaške. To však neznamená, že ropné spoločnosti neinvestujú peniaze do novej ťažby ropy a rozširovania existujúcich rafinérií. Ako Graf 1 ukazuje, investície týchto firiem sú stabilné, alebo dokonca vzrastajú.
Nakoniec sa vráťme k argumentu, že miera čistých ziskov ropných spoločností je nižšia ako v iných odvetviach. To je pravda. Napríklad v poslednom štvrťroku mali ropné firmy mieru čistého zisku medzi 6,6 a 9,85 percentami, zatiaľ čo napríklad Microsoft mal zisk 32,2%, Verizon 11,4% a Earthlink 11,5%. Týmto trom firmám platím ročne viac, než čo miniem na benzín, a neutekám za politikmi aby mi pomohli. Bohužiaľ, porovnanie miery čistých ziskov medzi rôznymi odvetviami je scestné. Oveľa dôležitejšie je sa pozrieť, či sa táto miera prudko nezmenila. Výrazná zmena smerom nahor by ukazovala, že ropné spoločnosti naozaj zneužili situáciu a obohatili sa. Ako však Graf 2 ukazuje, toto sa nestalo; zisky sú viac-menej normálne.
Pevne dúfam, že po troche hluku sa politici stiahnu a vrátia sa poberať „dotácie“ od tých istých firiem ktoré chcú teraz trestať. Ak sa však napriek všetkému rozhodnú zaviesť špeciálnu daň pre ropné spoločnosti, kúpim si bicykel. Keď Prezident Carter zaviedol takúto daň, produkcia ropy v USA klesla o 3-6%, lebo ropné firmy investovali viac do zahraničia. V situácii keď dopyt po rope v Číne a Indii rýchlo rastie, bolo by hlúpe predávať benzín v krajine kde sú za to firmy trestané. Ceny benzínu sa zvýšia ešte viac, a ľudia bez bicyklov budú mať smolu.
