V piatok 29. novembra sa na Bratislavskom hrade začala medzinárodná výstava obrazov Arte Castell Bratislava, pod záštitou Ministerstva Kultúry. A hneď sa na sociálnych sieťach strhla spŕška posmeškov na stranu ministerky. Pani Šimkovičová totiž vystavuje aj svoju vlastnú tvorbu. Obraz s názvom „Modrá farba a mágia“, namaľovaný „uhlíkom, kávou a akrylom.“ Tomu moc nerozumiem, ale snáď len bola chyba v preklade, a v skutočnosti to bolo namaľované s akrylovými farbami, na kávičke s Milanom Uhríkom. To by mi dávalo viac zmyslu...
Skoro okamžite si však ľudia všimli že obraz je vlastne kópiou Monetovho „Ramena Sieny blízko Givenchy Giverny“. Zlé jazyky dokonca tvrdia že ide o omaľovánku tohto obrazu, ktorú dostať kúpiť na Amazone. Som tak trochu expert na túto tému, a nemyslím si že by pani Šimčiková maľovala podľa čísiel. Dokonca si myslím že sa jej podaril sympatický výsledok.
Treba dodať, že expert nie som bohvieaký. Sám som začal maľovať iba pred rokom. Najskôr som opakoval videá na Youtube, čím ďalej tým zložitejšie, a keď som sa naučil základom teórie farieb a základným technikám, hľadal som fotky krajiniek alebo maľby Boba Rossa, na ktorých som potom trénoval. Tie lepšie výsledky si odkladám, a keď občas nastane príležitosť, namaľujem aj originály (podľa predlohy z mojich vlastných fotiek) ako darčeky. Ale k skutočnej zručnosti a skúsenosti mám ešte ďaleko. Moja takmer stovka pokusov mi však už dala pomerne dobré oko na hodnotenie kvality podobných amatérskych pokusov.
K dispozícii mám iba malý obrázok maľby pani Šimkovičovej, tak sa môžem mýliť, ale tu je moje hodnotenie. S farbami sa trochu netrafila. Sú výraznejšie ako v originále, a tvoria viac súvislé povrchy. To je dané aj tým, že používa oveľa dlhšie ťahy štetcom ako Monet, ktorý na to plátno akoby zúrivo útočil. To dáva obrazu pani Šimkovičovej taký vláčny, akoby zasnený charakter. To, že je obraz ako zo sna naznačuje aj kontrast medzi búrkovou oblohou a veľmi kľudnou vodou. Monetova voda je trochu menej kľudná, ale obloha je oveľa pokojnejšia a výsledok, napriek štýlu, je realistickejší.
Ja tvorím olejovými pastelmi, väčšinou na veľkosť A6. Aj tak mi väčšinou trvá hodinu kým dokončím obraz. Na A4 si musím rezervovať niekoľko večerov. Veľkosť obrazu pani Šimkovičovej je podľa jeho popisu A0. Aj keď vezmem do úvahy jej dlhé ťahy štetcom, muselo trvať hodiny kým to namaľovala. Takisto mám dojem, ale to môže byť iba optický klam z nízkej kvality fotky obrazu, že autorka moc nevrstvila farby a zabudla namaľovať oblohu predtým ako tam dala stromy. Domaľovať oblohu okolo korún stromov by bola ďalšia piplačka...
Keby som namaľoval takýto obraz podľa danej predlohy, hrdo by som ho ukázal manželke a povedal by som jej že som sa naučil v čom sa zlepšiť a čo nabudúce zmeniť. Môj pokus by som si nechal ako referenciu čomu sa mám nabudúce vyhnúť.
Hlavné, čo by som však pani Šimkovičovej vytýkal je nedostatok sebavedomia. Zatiaľ sa bojí priznať že sa učí maľovať podľa slávnych predlôh. Namiesto toho aby bola hrdá na to ako sa zlepšila, a čo sa týmto obrazom naučila, skrýva sa za vymyslený názov obrazu a Moneta nespomenie. Nemôžem je však vyčítať že svoj pokus ide vystavovať na hrade. To je predsa v súlade s kvalitou kultúry ktorú chce na Slovensku presadzovať. Ak sa niekomu nepáči, treba sa rozhorčovať nad ministerstvom a jeho šéfkou, ktorí deklarovali že budú financovať amaterizmus.
Na záver by som rád ukázal iný obraz, ktorý pôjde na inú výstavu. Namaľoval ho môj päťročný syn, podľa Youtube videa. Jeho obraz pôjde na charitatívnu aukciu do jeho školy. Z výťažku aukcie by chcelo rodičovské združenie najať zmrzlinárske auto, ktoré by dalo každému žiakovi zmrzlinu za koncoročné vysvedčenie. Verím, že obraz môjho syna zarobí na zmrzlinu aspoň jemu a jeho najlepším kamarátom.
