45,1% voličov sú ovce. Títo by volili Smer. Tú istú stranu, ktorej minister financií spravil zo štátneho rozpočtu frašku, a ktorej minister vnútra riadi políciu ako mafiu. Čo ma však oveľa viac prekvapuje je to, že predstavitelia Smer-u sa správajú k občanom tejto krajiny ako k ovciam, a takmer polovici voličov to nevadí. Predseda Smer-u odmieta komunikovať s ľuďmi, a keď je prinútený k odpovedi, radšej použije invektívy ako skutočnú argumentáciu. Jeho rešpekt pre voličov, svojich zamestnávateľov, je taký malý, že tam kde by mal viesť dialóg príde sám, aby jeho monológ nikto neprerušil. Ale aby som nekydal iba na neho: podaktorí poslanci zo Smer-u sú natoľko arogantní, že otvorene povedia že voľby sú ako lotéria – kto ich vyhrá, nemusí štyri roky pracovať. A ovce im to zožerú.
16% voličov mi je skoro až ľúto. Toto sú ľudia, ktorí sú natoľko viazaní v minulosti, že nevidia zánik svojej strany. SDKÚ bola kedysi najsilnejšou stranou, a veľa toho dokázala. Bohužiaľ, to je všetko minulosť, a v súčasnosti ide o politickú mŕtvolu. SDKÚ spravila jednu chybu a odvtedy ju zopakovala toľkokrát, že už neverím že je schopná akéhokoľvek pokroku: strana nikdy nevyvodila dôsledky zo svojej prehry. Namiesto toho aby odstavila staré štruktúry a nasadila nové tváre, ostala so svojim predsedom a predstavenstvom. Tí istí ľudia, ktorí nevedeli zabezpečiť aby SDKÚ vyhrala voľby, teda neboli vzatí za zodpovednosť a nemuseli sa učiť zo svojich chýb. A tak sa stalo že SDKÚ je teraz tak bezzubá v opozícii, že menšie opozičné strany vyzerajú proti nej ako obri. A voliči, ktorí si ešte stále myslia že SDKÚ čokoľvek dokáže, iba dokazujú ako vôbec ich nezaujíma pokrok.
Z 10,6% voličov je mi zle. Tých, ktorí by volili SNS, považujem za zlých ľudí. Takých tých oportunistov, ktorí by sa ako prví prihlásili na miesta kde by mohli robiť zle iným. V mojej mysli to sú ľudia, ktorí v mladosti polievali chrobáky Kanagonom a zapaľovali ich. Táto strana totiž nemá čo ponúknuť. Nemá žiadne pozitívne plány, iba negatívne. Jej existencia je závislá iba na vnútornom alebo vonkajšom nepriateľovi. A jej jediný program je robiť zle svojim nepriateľom. Vrana k vrane sadá, a desatina slovenských voličov má takýto program rada.
9,5% voličov je zaslepených. Zaslepených slovom "kresťanské" v názve KDH. V politike KDH je stranou ako každou inou v dnešnom politickom spektre, s malými obmenami. Neštítia sa spolupracovať s nikým, vrátane svojich najväčších ideologických protivníkov. KDH je v tomto mimoriadne bezcharakterné. Hoci bola táto strana niekoľkokrát vo vláde, nikdy nebola najsilnejšou stranou. Fakt, že jedna z najstarších strán živorí na spodine parlamentu hovorí svoje: jej predstavitelia sú dostatočne šikovní na to, aby boli vždy všetkým užitoční, ale sú spokojní s kosťami, ktoré im sem-tam ktosi pohodí. Jedno však treba KDH nechať: občas ich vedenie vie kedy odísť.
7,2% voličov je moc starých na to aby volili. HZDS dokáže voliť iba človek hluchý a slepý, alebo chrapúň. Keďže všetci chrapúni prešli k SNS, ostávajú iba starí ľudia, ktorí nedovidia na noviny a nerozumejú čo hovoria v rádiu. Táto strana je teraz stranou Harabina a jemu podobných, a nie stranou Mečiara. Žiadny informovaný človek so štipkou sebaúcty by ju nevolil.
6,6% voličov je ľahostajných. Povedané slovami klasika (v tomto prípade poslanca Jureňu za HZDS), "SMK ako keby nebola ani v opozícii ani v koalícii, ale k dispozícii." SMK nevadí spolupracovať v niektorých otázkach s vládnou koalíciou. Ako opozičná strana nie je dôveryhodná, a ako koaličnej sa jej tiež nedalo veriť. Táto strana je ako politický úhor: tak slizká že ju nikto nemôže chytiť, ale bez ambícií aby sa odlepila od dna. Jej voliči sa v mnohom podobajú na voličov KDH: sú tak zaslepení jedným slovíčkom v názve, že vôbec nevidia akú bandu oportunistov volia.
5% voličov je lenivých. Toto sú ľudia, ktorí by volili inú stranu. Niektoré z týchto strán nie sú moc známe, ale na rozdiel od súčasných parlamentných strán s nimi máme aspoň 50%-nú šancu že niečo zmenia. Voličov malých strán obdivujem v jednom: majú odvahu voliť strany blízke ich presvedčeniu, a nie „menšie zlo“, strany s parlamentnými preferenciami. Títo voliči sú však leniví: čakajú, kým sa ich strany sami zviditeľnia, namiesto toho aby im pomohli.
A čo nevoliči a nerozhodnutí? Nevoliči sú absolútna spodina voličskej základne. Nemajú dostatok chrbtice na to, aby boli spoluzodpovední za svoju budúcnosť. Boja sa, že ak by volili nepopulárnu stranu (či už vládnu alebo opozičnú), niekto by im to mohol v budúcnosti vyčítať. Napriek tomu že ich individuálny hlas je menej ako jedna desaťtisícina celku, odmietajú aj takú malú zodpovednosť.
Nerozhodnutí sú najlenivejší ľudia, ktorí nemajú ani toľko chrbtice aby si priznali že asi voliť nepôjdu. Rád by som ich videl ako inteligentných ľudí s nedostatkom informácií – patrím medzi nich totiž aj ja – ale pravda je taká, že väčšina z nás nerozhodnutých kašle na politiku do akej miery, že sa im ani nechce sledovať politické strany. Otázka v ankete znela, koho by ľudia volili na druhý deň, a nie o osem mesiacov. To, že skutočné voľby sú ešte ďaleko teda nie je dôvod byť nerozhodnutý. Pevne však verím že aspoň niektorí z nás si v budúcnosti vstúpia do seba...
Slovenská politická scéna je vo veľmi úbohom stave. 95% voličov by volilo jednu z parlamentných strán, hoci ani jedna už nemá morálne právo existovať. A nová krv, ktorá by mohla zvrátiť katastrofálny stav súčasnej politickej kultúry, sa ukrýva za preferenciami tak mizernými, že sa nikto nedozvie ani ich mená. Česť tým niekoľkým výnimkám, ktoré sa snažia zviditeľniť svoje snahy o zmenu, ale v súčasnosti stoja proti miliónom apatických, bezcharakterných alebo vyslovene hlúpych voličov.
