Demokrati nezvíťazili. Ich strana neponúkla žiadnu alternatívu. Zachránil ich protest voličov proti Republikánom, ktorých tentoraz považovali za väčšie zlo. Niektorí komentátori sú presvedčení, že Republikánov ponorila vojna v Iraku. Nie je to však tak: vojna, rovnako ako iné dôvody na volenie proti Republikánom, ako korupcia a morálne prehrešky, má svoj zdroj inde – v arogancii moci.
Republikáni, ktorí ovládli Kongres a Senát v roku 1994 a Biely Dom po voľbách v roku 2000, si mohli robiť čo len chceli. Hoci si odhlasovali vojnu v Iraku, hlasovala za ňu aj väčšina Demokratov. Problém bol najmä v domácej politike. Výdavky zo štátneho rozpočtu vysoko vzrástli. Mimorozpočtové projekty pre členov Kongresu a Senátu vzrástli z okolo tisícky ročne keď bol Bush starší prezidentom, na takmer štrnásťtisíc minulý rok. A Bush neprotestoval: zatiaľ čo jeho otec vetoval 44 zákonov v štyroch rokoch čo bol prezidentom, Bush mladší použil veto iba raz za posledných šesť rokov. V poslednom čase došlo k ešte horším zmenám. Bush podpísal zákon ktorý umožňuje neobmedzené väznenie podozrivých osôb bez súdu, ďalší zákon ktorý mu dovoľuje vyhlásiť stanné právo kdekoľvek v USA a poslať tam vojsko, a nedávno jeho administratíva dokonca uvažovala o zákone ktorý by vyžadoval vycestovacie doložky od Američanov.
Američania teraz volili proti tomu, aby jedna strana ovládala parlament a Biely Dom. S Demokratmi v Kongrese, ľudia dúfajú že sa vláde nepodarí presadiť veľa nových zákonov, hlavne takých, ktoré by dali prezidentovi viac právomocí. Z tohto dôvodu aj niektorí veľmi populárni Republikáni prehrali.
Zoberme si napríklad bývalého Senátora pre štát Rhode Island. Lincoln Chafe bol ľavicovejší ako veľa Demokratov. Hoci bol Republikán, v posledných prezidentských voľbách hlasoval za Kerryho, hlasoval proti vojne v Iraku, a ako člen ochranárskej organizácie Sierra Club bol silne zameraný na ochranu prírody. Vo svojom štáte 66% voličov ocenilo jeho prácu. Vo voľbách si však 53% voličov vybralo jeho demokratického protivníka, aby pomohlo Demokratom vyhrať Senát.
V podobnej situácii bola kandidátka do Kongresu za štát Kentucky Anne Northup. Tiež bola veľmi populárna, dištancovala sa od prezidenta Busha a žiadala aby Minister Obrany Rumsfeld odstúpil. Po desiatich rokoch v Kongrese prehrala.
Snáď najväčšou obeťou včerajších volieb bol však Rick Santorum, senátor z Pennsylánie. Tento neobyčajne charizmatický senátor, od ktorého sa očakáva že o šesť až desať rokov bude kandidovať za prezidenta, prehral s rozdielom osemnástich percent. Uškodilo mu, že podporoval prezidenta Busha a to, že hlasoval za financovanie cirkevných organizácií a projektov namierených proti potratom a homosexuálom.
Bohužiaľ, Demokrati mali veľmi jednoduchú volebnú stratégiu: postaviť kandidátov, ktorí boli aspoň tak konzervatívni ako ich republikánski oponenti. Títo kandidáti (a teraz poslanci) majú aj vlastné pomenovanie - „modrí psi“. Sú proti homosexuálnym partnerstvám, potratom a hazardným hrám. Na rozdiel od (skutočných) Republikánov však chcú obmedziť aj iné osobné slobody. Chcú zaviesť povinné vzdelávanie v štátom ovládaných školách a obmedziť politické programy v rádiu. Ako poslanci, títo Demokrati sa budú správať viac ako Republikáni.
Voliči však nevolili len nových členov parlamentu, ale aj rozhodovali v referendách. Referendum o zvýšení minimálnej mzdy prešlo vo všetkých šiestich štátoch kde sa o ňom rozhodovalo. Dokopy je teraz 24 štátov ktoré majú vyššiu minimálnu mzdu ako je federálna minimálna mzda, ktorá sa nezmenila od roku 1997. Po zohľadnení inflácie je súčasná federálna minimálna mzda najnižšia od roku 1955.
V ôsmych štátoch boli referendá na zákaz homosexuálnych manželstiev. V siedmich štátoch boli úspešné; Arizona je prvý štát kde takýto zákaz ľudia odmietli. Dva štáty zakázali iba manželstvá medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia a päť štátov zakázalo akékoľvek partnerstvá, ktoré by poskytovali výhody porovnateľné s heterosexuálnymi manželstvami. V štáte Virginia sa zakázali akékoľvek výhody všetkým partnerom mimo manželsva – homosexuálnym aj heterosexuálnym.
Tri štáty chceli zlegalizovať marihuanu; ani v jednom sa to nepodarilo. Prešlo však referendum v Arizone, kde odteraz bude angličtina jediným oficiálnym jazykom. V Michigane si odhlasovali zákaz pozitívnej diskriminácie. Voliči v štáte Massachusetts odmietli dovoliť potravinám predávať víno, a v Georgii sa odteraz lov na zvieratá považuje za štátnu tradíciu, a teda nesmie byť úplne zakázaný.
Ako sa stalo zvykom od roku 2000, voľby budú pokračovať ešte aspoň mesiac. Hlasy sa budú prepočítavať a právnici pre obe strany sa budú biť. Vo Virginii ešte stále nie je rozhodnuté kto bude senátorom. Komentátori z CNN síce tvrdia, že teraz je to v Senáte aspoň vyrovnané, s 50 kreslami pre Demokratov a 49 pre Republikánov, ale to nie je úplne presné. Dvaja senátori s ktorými Demokrati počítajú sú nezávislí. Bernard Sanders z Vermonu je socialista, a mal by hlasovať proti Republikánom. Druhým nezávislým je však Joseph Lieberman, ktorý prehral Demokratické predkolo, vystúpil zo strany a kandidoval ako nezávislý. Aj vďaka tomu že podporoval Prezidenta Busha, hlasovalo zaňho viac Republikánov ako Demokratov. Ak Demokrati vyhrajú voľby vo Virginii, Lieberman sa stane najmocnejším Senátorom v krajine. Ktokoľvek ho získa na svoju stranu bude aspoň dva roky visieť na šnúrke od jeho trenírok.
Nech tieto voľby skončia akokoľvek, dve veci sú už teraz isté. Americkí voliči sa naklonili ešte viac doprava ako boli predtým, a nasledujúce dva roky sa nič podstatné nespraví. Hoci ma ten prvý fakt neteší, ten druhý to aspoň čiastočne vynahradzuje.
