Skrátene povedané, Írska poistka je dohoda, že medzi Írskom a Severným Írskom nebude fyzická hranica. EÚ, na čele s Írskom ju tvrdo presadzuje, zatiaľ čo Británia ju odmieta, alebo je ochotná iba odložiť hranicu na dobu určitú. Situácia okolo hranice však nie je až taká čiernobiela, a pre obe strany spôsobuje dilemu.
Pre Britskú vládu spočíva najväčší problém v tom, že severoírska strana DUP, s ktorou je v koalícii, tvrdo odmieta hranicu medzi Severným Írskom a Britániou, ktorá by logicky vznikla namiesto hranice s Írskom. DUP je strana Unionistov (Protestantov), ktorých platforma stojí na čo najužšej integrácii s Britániou. Na druhú stranu, hranica na Írskom ostrove, ak by aj nerozdúchala občiansku vojnu na severe, by priniesla v Britskej časti ostrova ekonomický krach, ktorý by ovplyvnil najmä malé firmy a lokálny kapitál.
EÚ má trochu idú dilemu. Tiež nechce hranicu aby tu nevznikol ďalší ozbrojený konflikt, a aby bol ekonomický dopad Brexitu na Írsko čo najmiernejší. Na druhej strane, pravidlá WTO nepustia. Bez bilaterálnej dohody medzi EÚ a Britániou by voľný pohyb tovaru, ľudí a služieb porušil pravidlo proti diskriminácii, a iné krajiny by mali právo žiadať od EÚ to isté.
Írska hranica a Dohoda z Veľkého Piatku
Zrušenie hranice medzi Írskom a Severným Írskom bol výsledok mierovej dohody, ktorá ukončila občiansku vojnu medzi Katolíkmi a Protestantmi. Tieto nálepky sa však môžu používať iba ako skratka pre obe strany konfliktu; sú totiž scestné. Dohoda z Veľkého Piatku (známa aj ako Belfastská Dohoda), podpísaná v roku 1998, totiž definovala tento spor ako pohraničný konflikt. V Írsku sa obe strany konfliktu definujú ako Republikáni, ktorí chcú zjednotenú Írsku Republiku, a Loyalisti, ktorí sú lojálni britskej panovníčke. Tieto skupiny tvoria menšiny vo svojich náboženských skupinách, ale sú zodpovedné za takmer všetky násilnosti počas občianskej vojny.
Mierová dohoda sa sústredila na niekoľko bodov. Najdôležitejšie medzi nimi boli voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb medzi oboma časťami ostrova, a dodržiavanie Európskej Konvencie Ľudských Práv v Severnom Írsku, a teda koniec diskriminácie Írskej časti obyvateľstva. Zatiaľ čo voľný pohyb prakticky zrušil hranice, dohoda o ľudských právach sa neskôr vyprofilovala do práva každého obyvateľa v Severnom Írsku vybrať si štátnu príslušnosť: Britskú, Írsku alebo obe.
Írska poistka a ekonomika
Na podporu mierovej dohody vzniklo množstvo komisií, ktoré sa postarali o to aby bola ekonomika na ostrove čo najviac integrovaná. Postupom času sa zvyšoval objem prepráv medzi oboma štátmi, a dnes je najmä poľnohospodársky sektor natoľko integrovaný, že predeliť ho hranicou by znamenalo katastrofu. Vo veľa prípadoch sa poľnohospodárske polotovary vypestované alebo vychované na juhu spracúvajú na severe, iba aby sa opäť odviezli na juh pre spotrebu. Ide najmä o mlieko a hovädzie mäso; jahňacie často putuje opačným smerom. V roku 2016 sa takto spracovalo medzi Írskom a Severným Írskom 88% mäsa, 65% mlieka a 78% ostatných nápojov a 67% jedla ktoré prekročili hranicu. Severoírsky štatistický úrad odhaduje že až dve tretiny poľnohospodárskych produktov zo Severného Írska je spracovaných na juhu.
Obchod s Írskom je doménou malých podnikov. 93% severoírskych firiem má 50 alebo menej zamestnancov, a skoro všetky sú financované lokálne. Takmer polovica ich exportov smeruje do Írska. Na druhej strane, iba 1% firiem (88 firiem v roku 2016) má vyše 250 zamestnancov, a väčšina z nich je nadnárodná, s kapitálom mimo Severného Írska. 58% ich vývozu smeruje do Británie.
Hranica medzi Írskom a Severným Írskom, a prípadné clá ak príde k tvrdému Brexitu bez dohody, by mala katastrofálny dopad na severoírsky kapitál a zamestnancov. Aj s dohodou a odbúraním cla, doprava medzi severom a juhom by sa značne skomplikovala. Ročne prejde zo Severného Írska do Írska vyše trištvrte milióna nákladov tovaru, a opačným smerom okolo štyristo tisíc. Namiesto neprerušenej jazdy by prišlo k hraničným kontrolám a zdržaniam. Pre vnútroštátnu dopravu by členovia oboch krajín museli robiť okľuky; v súčasnosti je oveľa rýchlejšie a pohodlnejšie prejsť druhým štátom v niektorých prípadoch.
Britská strana má však dilemu kam dať hranicu. Hranica musí byť, záleží len na tom či medzi oboma Írskami alebo medzi Severným Írskom a zvyškom Británie. Hranica medzi Írskami by zapríčinila krach poľnohospodárstva a veľkého množstva malých firiem, a výrazne zvýšila nezamestnanosť. Mala by však pomerne malý dopad na celkový zahraničný obchod. Hoci je Írsko najväčší medzinárodný obchodný partner Severného Írska, v súčasnosti tam smeruje iba 18% vývozu. Na druhú stranu, do Británie smeruje až 53% severoírskeho vývozu (čísla z roku 2017).
Írska poistka a bezpečnosť
Mnohí na ostrove si myslia, že hranica by opäť rozdúchala násilie v Severnom Írsku. Majú na to niekoľko argumentov.
Obmedzil by sa voľný pohyb obyvateľov a skončil by program kde by sa Severní Íri mohli slobodne rozhodnúť pre Írske občianstvo. Bez tejto možnosti by sa mnohí Íri zo severu, najmä tí z mladšej generácie, mohli zradikalizovať. Hranica by takisto spôsobila neúmerný ekonomický tlak na pohraničných farmárov, ktorí sú väčšinou Íri. Bankroty a nezamestnanosť by postihli oveľa viac Írov ako Ulsterských Škótov. Hranica bola takisto symbol občianskej vojny. Republikáni, ktorí sa snažili o zjednotené Írsko, často útočili práve na hraničné priechody.
Motív na rozpútanie ďalšej občianskej vojny by teda bol. Prostriedky sú takisto k dispozícii. Niekoľkokrát do roka čítam o tom, ako polícia našla ďalší skrytý sklad so zbraňami pre jednu alebo druhú stranu v konflikte. A takmer každý mesiac polícia musí odstraňovať nastražené bomby. Vojaci by sa takisto našli. V Írsku tvoria deti vo veku 12 až 17 rokov iba 8% obyvateľstva,sú však zodpovedné za 35% násilných trestných činov. Na severe je táto štatistika podobná. Tieto deti sú ľahko ovplyvniteľné, a dosť z nich sa môže zapliesť do severírskeho konfliktu ak by sa nepokoje opäť spustili.
Zjednotené Írsko
Mierová dohoda z roku 1998 dáva obyvateľom Severného Írska právo na sebaurčenie. Referendom sa môžu rozhodnúť, že sa zlúčia s Írskom. Tento scenár má však dva problémy. V prvom rade, Protestantských voličov je ešte stále viac ako Katolíckych (48% a 45%), hoci toto by sa malo obrátiť v prospech Katolíkov v roku 2021. Výsledok referenda by sa teraz nedal odhadnúť. A potom, Írsko musí súhlasiť so zlúčením. Hoci sa tu ozývajú hlasy o zjednotenom Írsku, mlčiaca väčšina s tým má finančný problém. Tento rok nám z hrubej výplaty berú 4,5% na splatenie dlhov bánk z čias krízy v roku 2008. V roku 2011 to bolo ešte 7%. Zjednotené Írsko by znamenalo že Íri by museli nalievať kapitál do Belfastu aspoň v rovnakej miere ako Briti, a naše dane by opäť išli hore. Najmä mladí profesionáli v Írsku už nie sú tak emotívne naviazaní na myšlienku spojeného Írska aby im to stálo za tie peniaze.
Jediné riešenie
Realisticky, jediné riešenie problému Írskej poistky by bolo keby Británia mala druhé referendum a Brexit zrušila. Každé iné riešenie nás bude v Írsku stáť draho.
