Čo je to vlastne paranoja? MUDr. Hlavatý na portále Zdravie.sk hovorí , že ide o ochorenie, „ktoré sa prejavuje vývojom logicky skĺbeného systému bludov. Bludy nie sú neskutočné, logicky do seba zapadajú, avšak východiská z nich sú nesprávne. Systém bludov sa u paranoika stále rozvíja, chorý získava podklady na bludné presvedčenie v každej situácii. Je vzťahovačný, reálne javy v skutočnosti indiferentné vzťahuje na seba.“
Podľa slovenskej Wikipédie sa paranoja používa pre ľudí, ktorí sa cítia výnimoční v tom, že si ich iní špecificky vybrali na to, aby ich trápili. Iné zdroje delia paranoju na viacero odvetví. Bizarná paranoja je nelogická, postavená na nepodložených podozreniach, ako napríklad že mimozemšťania ovládajú mysle ľudí. Náboženská paranoja, známa aj ako Jeruzalemský syndróm, je viera že človek je v priamom spojení s bohom alebo bohmi. Človek trpiaci referenčnou paranojou je presvedčený, že referencie okolo neho, či už články, texty piesní alebo iné, sú určené iba pre neho. Telesná paranoja je viera, že človek trpí nejakou, väčšinou degeneratívnou chorobou. V prípade perzekučnej paranoje si človek myslí, že sa mu ľudia snažia ublížiť. A nakoniec, grandiózna paranoja je pocit velikášstva, pri ktorom je pacient presvedčený že je v niečom výnimočný a ako jediný schopný spraviť určité veci.
Toľko k teórii; pristúpme teraz k nejakým praktickým príkladom.
Príklad č. 1: Predstavme si príklad, kde štátna byrokracia rozhodne, že spraví niečo čo ľudia nechcú. Napríklad založiť skládku odpadu v blízkosti centra mesta. Pri rozhodnutí postupovala tak, aby sa ľudia mohli čo najmenej sťažovať, napríklad tým že zorganizovala pripomienkové stretnutie doobeda na Silvestra. Ľuďom sa to nepáčilo a zvolali demonštráciu. Šéf štátnej byrokracie, ktorý ani nemusel o danej skládke pôvodne vedieť, si teraz myslí že demonštrácia bola umelo vyprovokovaná a namierená proti nemu. Ktorým druhom paranoje takýto človek trpí?
Odpoveď: Pravdepodobne perzekučnou paranojou. Pacient správne absorboval skutočné udalosti, ale vyviedol z nich nesprávne východiská kde sa dal do pozície obete, hoci daná demonštrácia bola namierená proti odpadu a špine, a nie proti nemu.
Príklad č. 2: Nezávislá politická agentúra vydá knihu. Istý človek proti nej protestuje; tvrdí, že je namierená proti nemu, a že on by vedel spraviť lepší dizajn predného a zadného obalu knihy. Akým typom paranoje trpí?
Odpoveď: Zmiešaninou perzekučnej a grandióznej paranoje. Postihnutý si nielen myslí, že kniha bola napísaná iba aby mu ublížila, ale takisto je presvedčený, že iba on je schopný danú knihu správne graficky upraviť.
Príklad č. 3: Človek, ktorý mal naposledy dejepis na strednej škole, si myslí že iba on vie čo sa v minulosti stalo, a napriek všetkým historikom hrdo vyhlasuje svoju „pravdu“ o neexistujúcom národe. Akou paranojou trpí?
Odpoveď: Grandióznou paranojou. Mnohí ľudia si myslia svoje, hoci im múdrejší hovoria niečo iné, ale iba grandiózny paranoik sa bude o svojej pravde hádať až do trpkého konca.
Nie som síce odborník na psychické poruchy a už vôbec nie na paranoju, ale rád by som danému človekovi, ktorý vystupoval vo všetkých troch príkladoch, odporučil aby sa dal odborníkom vyšetriť a podstúpil nevyhnutnú liečbu. Ľudia trpiaci grandióznou a perzekučnou paranojou môžu ublížiť iným oveľa viac ako sebe, najmä ak sú v pozícii moci.
