Politická kultúra na Slovensku nikdy nebola moc slušná. Od slávneho Mečiarovho výroku, „je po voľbách, zvyknite si“, sa našim parlamentom tiahne história tyranie vládnucej koalície. Mimochodom, jediný opozičník, ktorý bol prítomný na Noci Dlhých Nožov, na ktorú Mečiar vo svojom výroku narážal, bol mladý Robert Fico. Zdá sa, že vtedy našiel inšpiráciu...
Parlamentná demokracia nie je o vláde väčšiny, ale o ochrane menšín. Či už takých ktoré hovoria inou rečou, vyzerajú inak, alebo majú iný, menšinový názor. Táto ochrana však nemá žiadnu skutočnú moc, ak končí pred bránami parlamentu. Aj v ňom by mali mať zástupcovia týchto menšín právo sa podieľať na politickom živote. A práve návrhy nášho „slušného“ predsedu parlamentu ešte viac tieto práva okresávajú.
Začnime najhorším návrhom: obmedzenie rečnenia v rozprave na 20 minút. Toto sa bude týkať hlavne opozície; vládni ministri nebudú takto obmedzení. Práve nedávno sme boli svedkami obštrukcie parlamentu koalíciou, keď jej poslanci sa neprezentovali, a parlament teda nebol uznášania schopný. Hoci neslušný, tento politický manéver je plne legálny, a nikto nemôže viniť koalíciu, že robila niečo nekalé. Opozícia však mala svoju vlastnú metódu obštrukcie: mohli rečniť hodiny a vracať sa k rečníckemu pultu. Mohli výrazne spomaliť prijímanie zákonov, s ktorými nesúhlasili, a mohli si vynútiť kompromisné zmeny v návrhoch. Málokedy to fungovalo, ale mali túto legálnu možnosť. Teraz im ju chce Danko odobrať, a koaličné návrhy zákonov budú môcť byť schválené veľmi expresne: teoreticky najdlhšia rozprava bude okolo 24 hodín (maximum 74 opozičných poslancov, každý 20 minút).
Druhý z tretice návrhov, zákaz používať vizuálne pomôcky, má zdanlivo niečo do seba: V minulosti tieto často viedli k teatrálnym výlevom detinských poslancov. Väčšinou sa takto previnil Matovič, či už sypaním injekčných striekačiek na Poliačka alebo falošnými bankovkami na zemi počas pokusu o odvolanie Kaliňáka. Ale vizuálne pomôcky majú svoje miesto v rozprave: veľké, dobre viditeľné grafy požíval ani nie pred tromi rokmi aj sám Fico. Ľudia majú tendenciu rozumieť názorným príkladom lepšie ako prednáške, hlavne keď ten príklad ostane pred ich očami počas celej poslancovej reči. Tento návrh mi pripadá akoby sa Danko bál vecného prejavu, ktorý by pomohol presvedčiť váhajúceho poslanca alebo dvoch aby hlasovali s opozíciou. Hlavne takých poslancov, ktorým je už beztak proti srsti že sa spolčili so Smerom.
Musím však uznať, že tretí návrh, zákaz nahrávania si schôdze parlamentu a uverejňovania nahrávok na sociálnych sietiach, dáva zmysel. Toto je mimoriadne detinské a iba podporuje divadelné predstavenia, ktoré niektorí poslanci robia. Aj mne osobne príde otravné, keď sa takýmito výlevmi musím preklikať, aby som sa dostal k vecným informáciám na stránkach politických strán. Je smutné, že politická strana, ktorá toto robí najmenej a namiesto toho vážne informuje svojich voličov o svojich aktivitách v parlamente, je Kotlebova ĽSNS. Nezainteresovaný človek by si pomyslel, že medzi opozíciou je práve táto strana jediná solídna, zatiaľ čo ostatné sú plné detí v dospelých telách. Zakázanie súkromných nahrávok a hlavne ich okamžité vysielanie na sociálne siete však dáva zmysel iba v prípade že oficiálne parlamentné vysielanie bude kompletné a k dispozícii všetkým.
Osobne ma však uráža keď si zo mňa niekto robí blbca. A súčasná koalícia je v tomto mimoriadne dobrá. Predsedovia všetkých troch relevantných strán majú ďaleko od slušnosti, a žiadne nové rokovacie pravidlá to nezmenia.
Hoci sme občas mali a ešte stále máme skutočne slušných politikov v parlamente, priekopníkom predstieranej slušnosti ako metódy na udržanie si preferencií je Béla Bugár. V minulosti si skutočne mohol myslieť, že prinesie trochu viac kultivovanosti do slovenskej politickej scény. Ale čoskoro si uvedomil, že svoju politickú impotenciu môže skryť za deklarácie o svojom nepoškvrnenom charaktere. Na Slovensku vládne v parlamente väčšina, bez ohľadu na opozíciu. Zatiaľ čo si však veľa opozičných poslancov našlo spôsob ako podryť moc vládnej koalície, či už hlúposťami alebo vecnými príspevkami a diskusiou, Bugár bol vždy nekonfliktný a tichý. Ľudia ho začali vnímať ako slušného, a nie ako neefektívneho politika, a on si na tomto vybudoval kariéru.
Po posledných voľbách však začal zneužívať svoju marketingovú výhodu na klamstvá a výhovorky. Ako slušný politik radšej pôjde do koalície s neslušnými zlodejmi, radšej než by dal šancu tým viac neslušným extrémistom získať viac hlasov v predčasných voľbách. Ako slušný politik nepodporí ani pokus o odvolanie veľmi neslušného človeka, lebo opozícia sa o to snaží neslušným spôsobom. A ako slušný politik podporí pravidlá slušného správania, ktoré spravia z opozície tak neefektívnych politikov ako bol on sám. A pritom tento slušný politik označuje svojich oponentov ako „pološialencov“ a „gaunerov“.
Anton Danko má nulovú predstavivosť. A tak postavil svoju predvolebnú kampaň na imitácii Bugára a začal ľudí presviedčať o svojej vlastnej slušnosti. Podarilo sa mu dosiahnuť pravdepodobne viac ako očakával, a dostal sa až do pozície predsedu parlamentu. Vo svojej novej pozícii si možno uvedomil, že nemá solídne politické názory. Slušnosť sama o sebe slúži ako výhovorka hlavne keď sa necháte prekričať silnejšími. A keď sa Danko ocitol v pozícii, kde ho nikto nemôže prekričať, zistil, že nemá čím prispieť v politickej rozprave. A tak, ako každý úradníček ktorý sa dostal vyššie než na čo mal schopnosti, sa rozhodol umlčať tých papierovo slabších, ktorí by ho mohli prekričať vecnými argumentami.
Dankove pravidlá slušného správania dosiahnu iba jediné: vyženú vecnú diskusiu z parlamentu a oklieštia práva opozície do takej miery, že NRSR bude iba pečiatkovať vládne návrhy zákonov. Nevyrieši teatrálnosť tých, ktorí sa nevedia zmestiť do kože, lebo nič im nezabráni vo svojom správaní pokračovať mimo parlamentu. A keby mal Danko problém svoj trus zabaliť do krásnych šiat, aby mu to voliči zhltli, jeho skúsený mentor Bugár mu v tom pomôže svojim pokryteckým kázaním o slušnosti. A zatiaľ čo sa všetci (vrátane mňa) budú sústrediť na týchto dvoch, Fico sa bude v úzadí smiať a mädliť si ruky, ako so všetkými vybabral. Lebo nakoniec tieto pravidlá pomôžu iba k odloženiu jeho politického úpadku, na úkor nielen opozície, ale aj jeho koaličných poskokov.
