Tretieho októbra mal minister vnútra tlačovú konferenciu, kde hrdo oznámil ako jeho policajti zatkli postaršieho Youtubera. Ten si vo vyše desaťminútovom videu na pár sekúnd povzdychol na margo údajného atentátu na premiéra Fica, že údajný atentátnik mal mieriť na hlavu. Policajti boli zmobilizovaní, zatkli páchateľa tohto strašného zločinu a spravili domovú prehliadku. Minister vnútra ukázal fotky nožíka a nástenky s fotkami opozičných aj vládnych predstaviteľov, a vydedukoval že ten zatknutý pán sa pripravoval zapichnúť niekoho z vlády. Potom ešte ukázal fotku trička kde bolo napísané že údajný atentát sa vraj nestal; premiér vraj išiel iba na transplantáciu pečene.
Okrem kompromitujúceho výroku na adresu premiéra, za ktorý už trestne stíhali niekoľko ďalších ľudí, nič čo sa našlo pri razii nie je nelegálne. Keby prišli policajti ku mne, našli by v kuchyni aj väčší nôž, a v polici toľko politickej literatúry až by sa im zakrútila hlava. Dokonca aj knihu „Fico - Posadnutý mocou“, za ktorú premiér zažaloval jej autora. Ale odbáčam od témy. Minister vnútra všetko prezentoval tak, že vlastnenie opozičných materiálov bola priťažujúca okolnosť. Nie priamo trestné, ale vinný človek by mal byť ešte viac vinný lebo fandí opozícii.
Počúvať ministra vnútra na tlačovke mi zabilo viac mozgových buniek ako pol litra domácej pálenky, tak možno sa budem mýliť, ale minister vnútra mi príde ako chlapec z Hitlerjugend, ktorý sa zhodou náhod dostane na gestapo. Chce vodcovi ukázať že tam patrí, a tak sa snaží vyrábať z komára somára, a neuvedomuje si že vodcovi môže byť ukradnutý kým sa správa ako užitočný idiot. Ako taký však nevidí ani dôsledky svojho správania: odbúravanie demokracie kde opozičné materiály sa pomaly menia na teroristickú literatúru, a čoskoro môžu byť dôvodom na väzbu. A hoci ani Ficove súdy by za to nikoho neodsúdili, majitelia takýchto materiálov by mohli mať dočasné problémy. Apelujem naňho teda z morálneho hľadiska, rovnako ako on apeloval vo svojej tlačovej konferencii, aby sa ukľudnil, uvedomil si že je vo funkcii pre dospelých, a správal sa tak.
Svojim spôsobom však ministra vnútra chápem. Slabšie povahy sa dajú jednoducho ovplyvniť, a nie je jediný kto podľahol Ficovmu štvaniu proti progresivizmu, ktoré premiér rozpútal svojim prejavom piateho júla. Len deň pred tlačovkou ktorú som pozeral, sa v médiách objavila správa, podľa ktorej okresná organizácia Smeru oceňovala policajnú akciu proti nočnému klubu, lebo klub bol „semenišťom drog a progresívnej propagandy.“ Drogy sú, samozrejme, nelegálne, ale opozičné materiály sa opäť spomenuli ako priťažujúca okolnosť. Tento trend nabral na obrátkach odkedy začali odvolávať Michala Šimečku, a naozaj ma začína znepokojovať. Ak sa to čoskoro nezvráti, o niekoľko rokov môžeme opäť čakať eštebákov na domové prehliadky, a opozičnú literatúru v podobe samizdatov. Náš minister vnútra k tomu ukazuje skutočné predpoklady.
Disclaimer: Obsah tohto článku môže byť fiktívny a nezodpovedať skutočným udalostiam či postavám. Informácie a opisy môžu byť prikrášlené za účelom zábavy alebo umeleckého vyjadrenia. Akékoľvek podobnosti so skutočnými osobami sú náhodné.
