Táto kríza sa dala čakať. Jediné, čo na nej prekvapilo bolo, že nenastala skôr. Rovnako ako zvyšok Spojených Štátov, aj Atlanta totiž trpí nedostatkom infraštruktúry. Väčšina infraštruktúry v USA bola vybudovaná počas päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia. Hoci sa vtedy stavalo s množstvom rezervnej kapacity, nerátalo sa s tým, že by sa infraštruktúra v takmer nezmenenej podobe používala až dodnes. Bohužiaľ, výstavba sa odvtedy značne spolitizovala. Federálna vláda používa peniaze na stavbu a údržbu diaľníc na vydieranie štátov aby prijali legislatívu nad ktorou Washington nemá právomoc. Napríklad Georgia má zadržané fondy lebo nechce prijať zákon na povinné nosenie bezpečnostných pásov v určitých typoch vozidiel. Štátne a okresné vlády zase nechcú výstavbu, ktorá by bola užitočná, ale je škaredá alebo znečisťujúca, ako napríklad elektrárne a rafinérie. Tento jav sa nazýva „NIMBY“ - „Not in my backyard“, alebo „Nie v mojom dvore“. Jediný federálny úrad, kto sa ešte zaoberá údržbou existujúcej infraštruktúry, je Armádny Zbor Inžinierov. Ten to však nemá ľahké. Keď sa im niečo podarí, zásluhu preberá niekto iný; keď nepodarí, sú na vine. Toto sa dalo dobre vidieť predtým ako sa hurikán Gustav priblížil k New Orleansu. Starosta mesta hovoril ako bol zvedavý, či armádni inžinieri dokončili sľúbené opravy na hrádzach. Spomenul aj, že ak hrádze povolia, bude sa súdiť s armádnymi inžiniermi. Keď hrádze vydržali, tvrdil, že ich opravili pod jeho vedením.
Nedostatočná infraštruktúra sa prejavuje aj v Atlante; v tomto prípade v troch relevantných oblastiach. V prvom rade, Atlanta je zásobovaná benzínom z iba jedného ropovodu. Colonial Pipeline začína pri rafinériách v Texase, ide na východ pozdĺž Mexického zálivu do Atlany, kde sa točí na sever a pokračuje pozdĺž Atlantického pobrežia až do New Yorku. Ak sa čokoľvek stane tomuto ropovodu, Alabama, Georgia, Tennessee a obe Karolíny sú odrezané od zásob benzínu; severnejšie štáty majú aj iné ropovody, a tak problémy s odstávkou Colonial Pipelone nemajú. Situácia pre tieto štáty je o to horšia, že vďaka NIMBY mentalite sa už dlhé roky nepostavila žiadna nová rafinéria, a tie existujúce sú už stopercentne vyťažené. Keď teda počasie alebo nehoda zapríčiní odstávku rafinérie v Texase, juhovýchod dostane menej benzínu. V prípade hurikánu Ike bola odstavená väčšina rafinérií.
Ďalší problém s infraštruktúrou v Atlante je mestské plánovanie. Bývalý predseda plánovacej komisie pre Atlantu mi povedal, že miestny región má kapacitu maximálne 4,5 milióna ľudí; viac obyvateľov by spôsobilo nedostatok vody a by žiadalo značné rozšírenie cestnej siete. Dnes má Atlanta a okolie o milión ľudí viac. Jeden z dôsledkov tohto rastu nad únosnú mieru je znečistenie ovzdušia, ktoré si vyžiadalo zásah od federálneho Úradu pre Životné Prostredie (Environmental Protection Agency – EPA). EPA zakázalo predaj normálneho benzínu v Atlante a okolí a nariadilo predávať iba špeciálny, čistejší benzín. Keď teda ten „náš“ benzín prestal tiecť, benzínové pumpy nemohli ísť a kúpiť benzín na otvorenom trhu.
Tretí relevantný problém v Atlante je nedostatok hromadnej dopravy. Ako som už raz písal, hromadná doprava je značne decentralizovaná. Iba dva okresy z dvanástich s najvyššou hustotou zaľudnenia používajú spoločnú hromadnú dopravu; ostatné majú buď vlastné autobusové systémy alebo žiadne. Dostať sa hromadnou dopravou z jedného okresu do druhého teda môže byť zložitejšie ako prekročiť hranice; napríklad spojenie medzi dvoma najľudnatejšími okresmi, Fulton a Cobb, zabezpečujú iba dve autobusové linky, a každá z nich má autobus každých štyridsať minút. Autobus zastavuje na hranici medzi okresmi, kde ľudia musia prestúpiť na lokálne linky spravované okresom. Zatiaľ čo Georgia vynakladá značné peniaze na rozšírenie ciest a diaľníc, rast hromadnej dopravy, vrátane prímestskej železnice, nehrozí.
Tieto tri dlhodobé problémy viac-menej zaručili nedostatok benzínu v Atlante. Stále však bolo treba iskru, ktorá by spustila súčasnú krízu. Tou bol náš guvernér, Sonny Perdue.
Po hurikáne Katrína sa na deň prerušili dodávky benzínu, a ľudia spanikárili. Cena za galón sa strojnásobila, z $2,50 na $7,50. Toto okamžite utlmilo dopyt po benzíne a tankovali iba tí, čo ho naozaj potrebovali. Guvernér Perdue si však povedal, že sa zahrá na Fica a nastolí cenovú reguláciu. Nikto tohto bývalého farmára a veterinára neobviňoval z nadmernej inteligencie alebo šikovnosti. Stal sa guvernérom iba preto, lebo silne veriacim vidiečanom sľúbil, že nepovolí predaj alkoholu v nedeľu; vo väčších mestách, najmä v Atlante vysoko prehral voľby. Za posledných šesť rokov toho moc nespravil, okrem skupovania pozemkov, ktoré neskôr predal so ziskom Georgii, na ktorých neskôr štát staval cesty. Jeho snáď najznámejší štátnický čin bolo modliť sa za dážď minulý rok.
Teraz Perdue nariadil zmrazenie zisku: pumpy mohli predávať benzín iba za rovnaký zisk ako pred hurikánom Ike. Ceny trocha stúpli, z priemeru $3,50 na približne štyri doláre. Vďaka rovnakej panike ako po hurikáne Katrína sa za túto cenu benzín rýchlo vypredal, a kedykoľvek pumpa dostala novú dodávku, ľudia dopĺňali nádrž. Ak by bolo dovolené pumpárom účtovať toľko čo trh unesie, ľudia by netankovali doplna; išli by na pumpu iba ak by naozaj museli. Predpokladali by totiž že o niekoľko dní by cena benzínu opäť klesla na rozumnú mieru. S pomerne lacným benzínom bola však situácia opačná, a aj preto už desať dní máme problém natankovať. Vraj budeme musieť čakať ešte dva týždne, kým sa situácia znormalizuje.
Perdue spravil ešte jednu chybu: trvalo mu vyše týždňa kým požiadal EPA, aby dočasne zrušila nariadenie na zákaz predaja normálneho benzínu. Mesto Knoxville v Tennessee, ktoré malo rovnaký problém, požiadalo o týždeň skôr. Obe žiadosti boli do dňa odsúhlasené, ale Atlanta stratila týždeň dodávok. Túto chybu však guvernérovi moc nezazlievam; je v súčasnosti na dovolenke v Španielsku (oficiálne na obchodnej misii), a vo väčšine takýchto prípadov sa moc neangažuje, aby nič nepokazil.
Atlanta nie je jediné mesto majúce problémy vyplývajúce z nedostatočnej infraštruktúry. Iné mestá na juhovýchode mali tiež problémy s benzínom, hoci nie tak veľké. Inde sú iné, oveľa nebezpečnejšie problémy. Napríklad obyvatelia Houstonu neboli evakuovaní pre hurikán Ike, lebo miestna cestná sieť nedovoľuje presunúť tri milióny ľudí v priebehu dvoch dní. Iné problémy budú odhalené počas budúcich kríz, ale vždy už bude neskoro. Svojim spôsobom som rád, že v prípade Atlanty bolo iba veľa ľudí nútených ostať doma.
