Možno ste to videli v správach. Krátko popoludní vo štvrtok neznámy útočník dobodal v centre Dublinu tri deti vo veku 5-6 rokov a ich učiteľku. Našťastie ho spacifikovali okoloidúci ešte predtým ako niekoho zabil. Obete a útočníka zobrali do nemocníc a cestu uzavreli na vyšetrovanie. V sociálnych sietiach sa rozšírilo že útočník bol nelegálny migrant, a poobede sa začali zbierať davy proti imigrácii. Podvečer zaútočili na policajtov a strhli sa nepokoje, ktoré skončili horiacimi autami a vyrabovanými obchodmi.
V tomto článku sa nebudem venovať útoku na deti. Je síce ironické že útočníka spoločne zastavili Brazílčan, Francúz a Ír, a že dieťa ktoré ešte stále bojuje o život je dcérou imigrantov. Nebudem sa ani bližšie venovať pochybeniu Írskeho štátu, ktorý mal útočníka pred šiestimi mesiacmi na súde za útok nožom a pustil ho na slobodu s tým, že je nesvojprávny. Chcem sa sústrediť na skutočné dôvody týchto nepokojov.
Írska kriminálna kultúra
Ako to že je Írsko také xenofóbne? Zlá otázka. Íri vo všeobecnosti nie sú xenofóbi. Málokde som s stretol s takými rozmanitými kultúrami ako v Dubline. V centre je angličtina s írskym prízvukom v menšine. Tam kde bývam viem bez rozmýšľania vymenovať dvadsať krajín pôvodu mojich susedov. Absolútna väčšina Írov nás víta; veď nie tak dávno sa ich predkovia vo veľkom sťahovali von a čelili rasizmu a predsudkom. Ešte aj dnes veľa mladých Írov odchádza na roky do iných krajín si zarobiť, predtým ako sa vrátia späť a usadia sa.
Bohužiaľ, máme pomerne malú ale ucelenú menšinu nevychovaných Írov. Ide hlavne o sociálne prípady, ktoré pretrvávajú už niekoľko generácií. V polovici dvadsiateho storočia začala Írska vláda stavať veľké bytovky pre chudobné rodiny. Tieto vypĺňali bývalé getá blízko centra mesta. Bytové komplexy boli pomerne uzavreté: mali centrálne nádvorie, často s ihriskom, a okrem jedného či dvoch vstupov na nádvorie sa tam nedalo inak dostať. V takejto izolácii sa ich obyvatelia časom menili. Čo začalo s rodinami ktoré mali smolu na prácu alebo príbuzných, sa postupom času menilo na kariérnych nezamestnaných, alkoholikov, drogovo závislých, či drobných kriminálnikov. Samozrejme, vždy tam bývalo a býva aj veľa slušných rodín, ale tých neslušných je tam dosť na to aby ich svojim správaním prehlušili.
A tak, tieto bytovky sú dodnes miestnymi ohniskami kriminálnych prípadov. Sú porozhádzané všade po meste, a jedna z prvých lekcií ktoré dávame novým ľuďom v Dubline je kam nechodiť. V okolí sociálnych bytoviek je vždy množstvo prepadov, vlámaní do áut či krádeží bicyklov. Obchody majú často zvončeky aby predavači videli koho pustia dnu. A najnebezpečnejší sú mládežníci vo veku od 12 do 18 rokov, ktorí vedia že si môžu dovoliť takmer všetko bez následkov. Niektorí z nich, keď dosiahnu osemnásť rokov, už majú na svojom konte desiatky právoplatných rozsudkov, no nesedeli ani jeden deň. (Nie že by sa potom niečo zmenilo. Mal som suseda ktorý ako dospelý prekročil sto rozsudkov pred 4 rokmi, a vždy dostal podmienku. Z médií poznám prípady ľudí, ktorých súd uznal vinnými niekoľko stokrát. Súčasná rekordérka ich mala v apríli 879.)
Počas Covidu sa situácia v meste zhoršila. Návštevnosť a práca v kanceláriách klesla, a títo drobní kriminálnici sa začali rozťahovať. V rovnakom čase sa začala znižovať aktivita polície, a okrem niekoľkých zmedializovaných prípadov nič nerobila.
Začiatky xenofóbie v Írsku
Spočiatku som hovoril že všeobecne nie sú Íri xenofóbni, ale je tu zopár výnimiek, ktoré začali vystrkovať rožky pomerne nedávno. Vláda nedala limit na počet utečencov, z Ukrajiny ani inde, a tí sem začali vo veľkom prúdiť. Írsko má v súčasnosti najväčší počet ukrajinských utečencov na obyvateľov v západnej Európe, a s už veľmi vysokou mierou miestnych bezdomovcov, ich nemáme kam dávať. Vláda často prenajme celé hotely, hlavne na vidieku, a v niektorých dedinách je teraz viac utečencov ako pôvodného obyvateľstva.
Médiá tiež nepomáhajú. Keď píšu o kriminalite a podozrivým nie je Ír, vždy spomenú jeho krajinu pôvodu. Napríklad nedávno sa skončil súdny proces s chlapom ktorý bezdôvodne zabil ženu. Nepoznali sa; jednoducho si náhodne vybral obeť. Všetky médiá ho vždy nazývali „Slovák Jozef Puška“, či „Jozef Puška zo Slovenska“. Ak je vrahom Ír, média to nespomenú. Toto potom vytvára dojem že imigranti sú oveľa nebezpečnejší ako Íri.
Oba prvky sú živnou pôdou pre veľmi malú krajne-pravicovú straničku. Možno by bola väčšia, ale financujú ju podobné strany z Anglicka, a tak im skoro žiadny Ír nedôveruje. Táto stranička ale našla dobrý spôsob ako zburcovať davy. Pre demonštrácie, blokády letiska alebo prístavov zaplatí nezamestnaným. A pre väčšie akcie, ako napríklad nepokoje a vypaľovanie, vyburcuje ľudí cez sociálne médiá. Nie kvôli imigračným protestom, hoci to hlásajú, ale navnadia mladých kriminálnikov aby robili bordel a popri tom vyrabovali zopár obchodov. (Deň po násilnostiach v centre to chcela táto strana zopakovať pri úrade vlády. Tam však nie sú žiadne obchody, a tak nikto neprišiel.)
Polícia a justícia v Írsku
Už som povedal že tu sa málokedy trestá väzením. Toto je systémový problém. Nie je dostatok väzníc, ani sudcov. Írsko má ďaleko najmenej sudcov na obyvateľa v EÚ, a tak tí ktorých máme sú preťažení. Vláda sa sústredí na ekonomickú kriminalitu, a tak máte rovnakú šancu stretnúť na súde niekoho kto nezaplatil koncesionárske poplatky ako niekoho kto ukradol niečo z obchodu. Sami policajti varujú ľudí aby nedávali trestné oznámenia, lebo šance že útočník pôjde do väzenia sú oveľa menšie ako šance že sa ten útočník ľuďom pomstí.
V poslednom čase však Írska vláda túto situáciu ešte zhoršila. Ministerka spravodlivosti Helen McEntee sa snažila presadiť najskôr zákon proti nenávistným prejavom, ktorý bol taký otvorený k interpretácii, že by sa dal použiť proti komukoľvek. Jej druhá veľká iniciatíva bolo založenie biometrickej databázy a inštalácia systému kamier napojených na políciu. Túto iniciatívu kritizovala aj Európska komisia, a v krajine kde nie sú ani kamery na križovatkách kvôli veľmi silnej kultúre ochrany súkromia, nenašla sympatie ani len medzi svojimi voličmi.
Zlé jazyky tvrdia že aby presadila svoje iniciatívy, ministerka dala krajnej pravici voľnú ruku. Keď pred pár mesiacmi vyvolali menšie nepokoje v Dubline a vypálili utečenecký stanový tábor, vyhlásila že jej ministerstvo si ich nebude všímať, a oni sa postupne stratia. Mimochodom, tieto nepokoje som mohol sledovať z okna mojej kancelárie, a policajtov som videl ako sa schovávajú za rohom našej budovy kým sa ľudia nerozišli...
Nepokoje v Dubline
A tak, keď muž zaútočil na deti, krajná pravica začala šíriť bludy na sociálnych médiách. V tom čase ešte nikto nevedel kto bol páchateľ, ale opísali ho ako nebezpečného imigranta. Jadro ich prívržencov sa zhromaždilo pri mieste činu, a postupne sa k nim pridávali mladiství delikventi, ktorí vycítili šancu niečo porozbíjať a niečo ukradnúť, v ochrane v dave. Írska polícia na nich nebola pripravená. Zo začiatku ich konfrontovala v pároch, a protestujúci ich buď zbili alebo zahnali. Miestna polícia nemá ani vodné delá alebo akékoľvek iné nástroje na rozohnanie davov. Nakoniec si prenajali prenosné oplotenie, ktoré sa používa na akciách na rady k pokladniam, a postupne vytlačili ľudí z centra.
Nepokoje možno začali so zámienkou že ide o protest proti imigrantom, ale zúčastnili sa ich hlavne mladí kariérni kriminálnici, ktorým sa nikdy nič nestalo, a ktorí sa chceli zabaviť v relatívnej anonymite. Vďaka laxnému prístupu vlády, polície a justície za posledné desaťročia, sa im to podarilo.
Čo teraz?
Už je pár dní ticho, ale ľudia panikária pri každom prejave násilia alebo nenávisti. Nepokoje pritom neboli až také extrémne, ale v plnej paráde sa ukázala bezzubosť našej polície. Nikto sa necíti bezpečne.
Xenofóbne prejavy rastú. Vo väčšine prípadov o ktorých čítam však nejde o skutočnú nenávisť voči iným. Buď to ľudia používajú ako zámienku aby zaútočili na svoje obete, alebo ako výhovorku keď niekomu už niečo spravili. Veď on si to aj tak zaslúžil, špinavý prisťahovalec...
Vláda sa vyjadrila že obnoví obe iniciatívy ministerky spravodlivosti, a zatiaľ to vyzerá že im to prejde. Sama ministerka sa však z toho nemusí tešiť. Opozícia a dokonca aj niektorí koaliční poslanci chcú aby odstúpila.
A násilníci ktorí podpaľovali autá a autobusy, útočili na sanitky pri blízkej nemocnici a vyrabovali obchody? 34 z nich bolo na súde; všetci budú súdení na slobode, pod podmienkou že sa nebudú zúčastňovať na nepokojoch kým nad nimi nebude vynesený rozsudok. Náš premiér im tiež odkázal že sa majú hanbiť.
