Nehodovosť je zapríčinená množstvom faktorov, od stavu vozidiel, cez kvalitu ciest, premávku a dopravné predpisy, až po kvalitu vodičov. Táto štúdia sa však venuje iba tomu akí bezpeční sú vodiči, a tak som sa mohol zamerať iba na jeden ukazovateľ: ochotu šoférov dodržiavať bezpečnostné predpisy namierené na zníženie únavy za volantom. Pre vodičov nákladných áut nad 3,5 tony ide o nariadenie o dobe jazdy a oddychu.
Toto nariadenie, ktoré Európska Únia vydala v roku 2006 pod číslom 561/2006, kladie vodičom povinný odpočinok a maximálnu dobu šoférovania. Pravidlá napríklad stanovujú, že vodiči nákladných áut môžu šoférovať najviac 9 hodín denne, pričom po najviac 4,5 hodinách si musia zobrať trištvrte hodinovú prestávku. Pravidiel je dokopy šesť, ale ich kombinácií je niekoľkonásobne viac.
Väčšina šoférov, s ktorými som sa rozprával, tieto nariadenia nemá rada. Myslia si, že sú schopní šoférovať viac, že kvôli nim nemôžu dopraviť tovar rýchlejšie, a teda sa viackrát za mesiac obrátiť. Takisto argumentujú, že nútené prestávky môžu byť pre nich nebezpečné, ak nebudú mať dosť času odstaviť kamión na strážené parkovisko. Či majú pravdu je pre tento článok nepodstatné. Tu sa pozrieme iba na to, ktorí vodiči najčastejšie vedome porušujú zákony namierené na bezpečnosť premávky.
Pre túto analýzu som sa pozrel na takmer sedem a pol tisíca vodičov zo štrnástich krajín za mesiac júl. Všetci títo vodiči mali normálne pracovné aktivity zaznamenané na ich tachografoch (zariadeniach, ktoré zo zákona musia používať na monitorovanie dodržovania pravidiel opísaných vyššie, a ktoré ich upozornia ak porušia jedno z pravidiel). Potom som vypočítal množstvo porušení pravidiel na vodiča na deň. Tu treba podotknúť, že v rovnakom čase mohol vodič porušiť hneď niekoľko pravidiel naraz: napríklad mohol šoférovať viac ako 90 hodín za posledné dva týždne a 56 hodín v týždni. Alebo jednoducho odpočíval iba 43 minút namiesto povinných 45. Každé porušenie má ale výpovednú hodnotu o tom ako ďaleko chce vodič zájsť. Zjednodušené výsledky sú tu:
Ako z grafu vidieť, Taliani suverénne vedú v rebríčku porušovania pravidiel. Poliaci sú až na piatom mieste, dve priečky pod Maďarmi. Pre našincov je tento údaj dôležitý, keďže najviac vodičov kamiónov na našich cestách je z krajín Vyšehradskej štvorky. Naši a Českí vodiči sú na opačnom konci rebríčka: v tomto hodnotení patria medzi najbezpečnejších. Podrobnejšie štatistické testy ukázali vyše 95%-nú istotu, že krajiny na prvých piatich priečkach sú zoradené správne. Napríklad šanca, že priemer Poliakov by bol vyšší ako priemer Holanďanov je menej ako 2%.
Čo sa dá teda z týchto štatistík vyčítať? V priemere Poľskí vodiči dbajú oveľa viac na bezpečnosť ako Taliani, Angličania, Maďari a Holanďania. Takisto môžeme povedať že naši a Českí šoféri viac sledujú bezpečnostné pravidlá ako naši južní a severní susedia. Pravidlá, ktoré som sledoval, sú namierené proti nadmernej únave počas jazdy, a tak môžeme očakávať že maďarskí a poľskí vodiči na našich cestách budú unavenejší.
Musíme si však uvedomiť aj čo nám tieto štatistiky nedajú. Nepovedia nám o kvalite kamiónov. O priemernej rýchlosti vzhľadom na rýchlostný limit. Alebo o celkovom počte najazdených kilometrov. Ak je na našich cestách Poliaci najazdia dvakrát toľko kilometrov ako Maďari, spôsobia dokopy viac nehôd napriek tomu, že sú v priemere bezpečnejší. Ale povedať že Poliaci sú najhorší na našich cestách je scestné.
