Starí rodičia, strýkovia a tety to poznajú. Po mesiacoch či roku vidia svoje vnúča, synovca alebo neter, a sú prekvapení ako sa zmenili. Rodičia to tak nevnímajú, lebo vidia vývoj ich detí každý deň. Ja sa cítim podobne keď raz do roka zavítam na Slovensko a podujmem sa na pár týždňov tu šoférovať. Zmeny v správaní vodičov ma vždy prekvapia, no málokedy dobre.
Tento rok som bol šokovaný troma vecami. Vodiči ma predbiehali keď som z hlavnej cesty odbáčal na vedľajšiu, doľava. Hoci som signalizoval, niekoľkokrát ma zľava predbiehali, Prvý raz som ich auto skoro poslal do jarku; len tak-tak sa popri mne prešmykli. Odvtedy pozerám pred seba, ale aj za seba keď odbáčam. Pri prechode cez vyznačený prechod ma niektorí vodiči buď ignorujú alebo vytrubujú, hoci majú dosť času aby ma videli a spomalili. Nemusia ani zastať. No a keď si chodím zabehať popri ceste, naučil som sa prekročiť cez zvodidlá a počkať keď počujem auto, lebo vodiči bežne režú zákruty po krajnici. Schválne som počítal, a takmer všetci čo to robili (takmer 20% zo všetkých vodičov čo som tam stretol) mali v ruke mobil.
Všetky tri sú nové fenomény, ktoré som nepostrehol minulý rok. Vtedy som videl iné problémy, na ktoré som tento rok už bol zvyknutý. Nechcem však povedať že všetci, či dokonca väčšina vodičov, je taká arogantná. Je ich iba malé množstvo, ale človek si nevšimne tú veľkú väčšinu vodičov, ktorí sa správajú ako ľudia. Takisto nechcem povedať že toto je čisto slovenský fenomén. V Írsku, kde bývam, som sa naučil čakať 3-5 sekúnd na zelenej kým prejdem do križovatky, a od Covidu nám stúpa počet úmrtí na ceste každý rok, ale tam jazdím každý deň, tak tieto zmeny nevnímam rovnako ako na Slovensku.
Od Covidu sa toho naozaj veľa zmenilo. Príde mi, že na cestách je čoraz viac sebeckých, arogantných alebo iba načisto hlúpych vodičov. V spoločnosti je to podobné. Máme čoraz viac konšpiračných teroristov, hlupákov ktorí sú na svoju hlúposť vyslovene hrdí, a ľudí, ktorí pre trochu adrenalínu riskujú zdravie a životy iných. Platí to rovnako pre vodičov a pre voličov.
Hoci inde vidím rovnaký fenomén, ostanem pri Slovensku. Ľudia sú sebeckí nielen na cestách, ale aj pri volebných urnách. Pre vlastný krátkodobý prospech zvolia niekoho kto ostatným ublíži, či už znížením dôchodkov a prídavkov na deti, alebo zvýšením daní, cien vody a energií. Títo vodiči aj voliči si nedovidia ďalej ako na špičku ich nosa, a keď narazia, či už do stromu alebo finančne, budú viniť tých sprostých progresívcov ktorí išli podľa predpisov. No a potom tu sú adrenalínoví jazdci, ktorí kvôli troche nihilistickej zábavy ohrozujú iných na cestách a volia buď absolútnych hlupákov typu Huliak, Machala alebo Šimkovičová, alebo internetových trotlov ako je Blaha či Eštok. Obe skupiny ľudí sú symptómmi toho istého: postupného rozkladu slušnej spoločnosti. Nemám proti tomuto riešenie, ale poprosil by som všetkých aby boli viac ohľaduplní voči iným. Na cestách, aj vo volebných miestnostiach.
