Aj tak sa dá zosumarizovať čo sa stalo v okrese Obion v štáte Tennessee. Celá príhoda je však trochu zložitejšia. Okres Obion nemá vlastný požiarny zbor. Hoci už pred vyše dvadsiatimi rokmi (v roku 1987) odsúhlasili vytvorenie takého zboru, doteraz sa naňho nenašli peniaze. A tak ľudia, ktorí nežijú v šiestich mestečkách s vlastnými požiarnikmi, majú možnosť zaplatiť si ročný poplatok za požiarnu ochranu (obyvatelia miest to platia zo svojich daní). Gene Carnick žil blízko dediny South Fulton (okolo 2500 obyvateľov), ktorá ponúkala služby svojho dobrovoľného požiarneho zboru za 75 dolárov ročne. Carnick tento rok nezaplatil.
Jeho sused mal požiarnu ochranu zaplatenú, a tak mu požiarnici prišli na pomoc, keď bol jeho dom v ohrození. Carnick ich vtedy prosil o pomoc, sľúbil zaplatiť najskôr tých 75 dolárov a potom plné náklady za záchranu jeho domu, ale požiarny veliteľ bol neoblomný. Jeho dom, a podľa niektorých zdrojov aj tri mačky a pes, zhoreli do tla.
Požiarnici nemali žiadnu legálnu povinnosť proti požiaru zasiahnuť. Či mali povinnosť morálnu, najmä preto že už prišli, je predmetom diskusií. Na jednej strane sa dá povedať že ochrana majetku je jedna zo základných funkcií štátu. Právo na majetok je zakotvené v Americkej ústave, a požiarnici mali možnosť Carnickov majetok zachrániť.
Na druhej strane však existuje aj zodpovednosť za svoje činy. Štát väčšinou zbavuje svojich obyvateľov zodpovednosti za ich hlúposti, či ide o lekársku pomoc pre zranených motorkárov čo jazdili bez helmy alebo záchranu lyžiarov ktorí sa rozhodli si to spustiť cez les. V Carnickovom prípade však išlo o zodpovednosť za plne informované rozhodnutie. Keď totiž pred dvoma rokmi Obion navrhoval zvýšiť dane aby mohol financovať vlastný požiarny zbor, väčšina jeho obyvateľov tento návrh odmietla. Tí, ktorí chceli požiarnu ochranu, si ju potom predplatili, zatiaľ čo ostatní žili s plným vedomím bez ochrany. Carnick patril do druhej skupiny ľudí: ročný poplatok zaplatil až potom čo mu prvý raz chytil dom a požiarnici mu ho uhasili. Potom zaplatil ešte raz, minulý rok, ale tento rok sa rozhodol prežiť bez ochrany.
Samozrejme, takto krátko pred voľbami sa tento prípad stal stredobodom pozornosti politických komentátorov. Priaznivci Demokratov ho používajú na podporu univerzálnej ochrany štátom (a, samozrejme, porovnávajú ju s Obamovou univerzálnou zdravotnou starostlivosťou). Republikáni a priaznivci Tea Party naopak poukazujú na slobodu individuálneho rozhodnutia, na zodpovednosť za svoje činy a na férovosť voči tým, ktorí si požiarne služby predplatili. No a ja osobne len ľutujem tých požiarnikov: sedieť pri horiacom dome a nič nerobiť muselo byť pre nich nesmierne ťažké.
