Zobudil som sa a ako každé ráno som išiel na záchod, kde som si zapol televízor. Kým som býval vo väčšom dome, mal som dva televízory – jeden na prízemí a jeden na prvom poschodí. Kúpeľňa na prvom poschodí bola v strede domu, tak som dal televízor tam. Používal som ho viac ako rádio: keď som bol doma, vždy som mal zapnutú CNBC, stanicu s finančnými správami. Tentoraz však tie správy boli iné.
Dopravné lietadlo narazilo do jednej z dvoch budov World Trade Center, a vypukol tam požiar. Strašná nehoda a tragédia, hlásili reportéri. Hovorili o desiatkach mŕtvych, a možno až stovkách zranených. Celý čas snímali požiar, keď tu zrazu nastal výbuch v druhej budove, a o niekoľko minút bolo jasné, že narazili dve lietadlá. V tom prvom prípade ešte nikto presne nevedel o aké lietadlo išlo, ale každý videl to druhé.
Končím raňajky, a pomaly odchádzam do roboty. Reportéri sa ešte boja povedať že išlo o teroristický útok. Ani sa im nečudujem; veď nikto by proti Američanom nemal nič mať. Áno, všetci vedia že podporujeme Izrael, a sem-tam na to doplatí nejaké to veľvyslanectvo v Afrike. Už dávno sú za nami časy únosu lode Achille Lauro, prípadne amerických rukojemníkov v Libanone; nás už okolitý svet nezaujíma. Väčšina z nás, vrátane mňa, ani nevie, že nás teroristi ešte stále ohrozujú. Samozrejme, čítame v novinách o útoku na loď USS Cole, ale akosi to nedávame do súvislosti s akoukoľvek organizovanou platformou namierenou proti nám. Prvú hodinu po útoku na World Trade Center si ešte stále myslíme, že ide o strašnú nehodu.
Cestou do roboty si zapnem rádio. Mám ho naladené na AM 1130, Bloomberg News. Ani tam nikoho dnes nezaujímajú finančné trhy. Teda aj áno, ale len okrajovo, či Wall Street otvorí alebo nie, keď sú tak blízko k miestu tragédie. Keď zaparkujem, chvíľu sa ešte zdržím v aute. Práve hlásia, že z Pentagonu sa valí čierny dym. „Čo je to, útok na Ameriku?“ dáva rečnícku otázku reportérka. Ani nevie, ako je blízko k pravde.
V robote o útokoch už všetci vedia, ale ešte nikto z nás netuší, že boli úmyselné. Každý robí svoju prácu, a ja sa chystám na analýzu najnovšej štvrťročnej správy Movie Gallery, firmy do ktorej chceme investovať. Popri robote počúvam Bloomberg News.
Ani nie hodinu po mojom príchode do roboty už nikto neverí tomu, že to bola nehoda. Z Pentagonu hlásia tretie spadnuté lietadlo, všetky ostatné lety sú nútené pristáť, a ľudí ovláda panika. Objavujú sa správy o vybuchnutej bombe, ktorá zdemolovala časť Kongresu. Camp David, kde bol vtedy prezident Bush, vraj zasiahlo ďalšie lietadlo. A ešte jedno spadlo v Pennsylvánii. Bude trvať ďalšie dva dni, kým sa dozvieme, ktoré z týchto správ sú pravdivé.
Z okna nevidím na Manhattan; zavadzia mi kopec. Ale spoza kopca sa valí čierny dym. Ešte stále si myslím, že po robote zoberiem fotoaparát a pôjdem odfotiť World Trade Center s dvoma ohromnými dierami. V tom spadne prvá budova, a reportérka v rádiu plače, keď to opisuje. Onedlho spadne aj druhá budova, v ktorej by som sedel, na štyridsiatom štvrtom poschodí, keby sa útoky odohrali o rok skôr. Neviem si ani predstaviť ako by dve také obrovské budovy mohli spadnúť. Spomínam ako som pod tými budovami vystupoval z metra, ako som každý piatok v jednom z dvoch novinových stánkov v budove kupoval Barrons, ako som raz za čas išiel do miestneho kníhkupectva Borders, a ako som si kupoval dvojité Espresso kúsok od výťahu, keď som toho predošlú noc moc nenaspal. A rozmýšľam, či ten kórejský obchod, kde mi vždy dali obrovskú porciu General Tso Chicken za necelých šesť dolárov, ostane otvorený.
Okolo druhej popoludní zvoláva šéf poradu. V tom čase už Palestínci tancujú na uliciach Palestíny a Pattersonu v New Jersey. Je nám jasné, že toto bol teroristický útok, ale sme presvedčení, že sa odohral v réžii Palestínčanov. Myslíme si, že obetí bude aspoň desať tisíc.
Snažíme sa odhadnúť ktorým smerom sa budú uberať akciové trhy. Vlastníme akcie v niekoľkých firmách z Izraela, a najskôr rozmýšľame že ich predáme, ale potom v rádiu hovoria, že možno budú aj chemické a biologické útoky, a preto sa rozhodneme že predáme len tie spoločnosti, ktoré nevyrábajú lieky, a vo farmaceutických firmách si zvýšime podiel. Čo sa domáceho trhu týka, sme presvedčení že ceny akcií výrazne klesnú. Iba firmy zaoberajúce sa ochranou životov a vlastníctva budú prosperovať; vôbec nás nenapadne že by sme išli do vojny, a že by sme mali investovať do zbrojárskych firiem.
Večer už mám správ dosť, a idem spať pomerne skoro. O týždeň si už neviem ani predstaviť svet bez nevyprovokovaného útoku na tisíce nevinných ľudí, a americkej vlajky pred každým domom a na každej križovatke. Ozývajú sa prvé hlasy, že sme si to zaslúžili. Nielen Američania, ale aj my, finanční analytici a všetci ostatní čo robia na finančných trhoch. Nevidím jediný dôvod prečo by niekto nenávidel ľudí v mojej profesii, a asi aj preto som presvedčený že vinník týchto útokov to nemá v hlave v poriadku. Prajem si, aby ho čoskoro našli, chytili, a veľmi pomaly zabili. Bohužiaľ, ešte stále na to čakám.
V New Jersey som strávil ďalšie tri roky, a často som išiel do New Yorku. Doteraz som sa však nebol pozrieť na miesto kde pred štyrmi rokmi a jedným dňom pokojne stálo World Trade Center. Nemám na to žalúdok.
