Najprv varovanie: tento článok nie je pre slabšie povahy. Snažil som sa byť čo najmenej technický, ale niekedy to inak nejde.
Pod opravou skladačky rozumiem urobenie si vlastného kúsku, ktorý chýba. Čím viac častí je v danej skladačke, tým je väčšia šanca že chýbajúci kúsok je jednofarebný, a stačilo by teda vystrihnúť si kus tvrdého papiera a zafarbiť ho ručne. Ak je však na chýbajúcom kúsku dosť detailu, bude treba presnejšie okopírovať predlohu. Toto bol aj môj prípad, keď som skladal tisíc päťsto kusovú svetovú mapu od Ravensburger. Ako vidno v prvom obrázku, ten kus tam naozaj zanechal dieru ktorú by mi bolo ťažko vyplniť mojou vlastnou kresbou.
Nasledovný postup opisuje ako som túto dieru zaplátal. Potreboval som k tomu skener, farebnú tlačiareň a grafický softvér. Z materiálov stačil obyčajný papier, kus kartónového papiera z krabice, lepidlo a nožničky. Ako predloha mi slúžila krabica od skladačky. Časť predlohy som oskenoval, upravil, vytlačil, nalepil na tvrdý papier a vystrihol do tvaru diery.
Pozor! Technické vysvetlenie. Dá sa preskočiť a ešte stále sa držať návodu.
Najskôr trochu teórie o skenovaní. V tomto konkrétnom prípade si treba ozrejmiť koncept rozlíšenia v počítačovej grafike. Rozlíšenie sa počíta ako body na palec (dots per inch, alebo skrátene dpi). Pre tlač, veľkosť obrázku sa nemusí meniť tak, že sa zmení počet pixelov, napríklad z 600 na 200, aby bol obrázok zmenšený na tretinu. Môže sa strojnásobiť dpi, a v tom prípade kvalita obrázku utrpí menej.
Toto je dôležité najmä v prípade keď pôvodný obrázok je malá predloha na krabici, ale výsledok bude niekoľkonásobne nafúknutý. Ak sa niečo oskenuje na šírku 1000 pixelov s rozlišením 100 dpi a treba to zväčšiť osemkrát, čisto zmena šírky obrázku z 1000 na 8000 vytvorí veľmi rozmazanú grafiku, kde každý bod bude osemkrát širší. Dá sa to však aj inak: Ak má pôvodný obrázok šírku 1000 pixelov ale hustotu 800 bodov na palec, vytlačí sa vo veľkosti 1,25 palca (1000 delené 800). Ale ak sa hustota zmenší na 100 dpi, obrázok sa vytlačí vo veľkosti 8 palcov bez straty kvality.
Manipulácia s rozlíšením má ešte jednu veľkú výhodu: obrazovky majú pevne stanovenú hustotu bodov na palec. Menší obrázok s väčším dpi môže vyzerať rovnako veľký ako väčší s menším dpi. Toto bude dôležité neskôr, počas úpravy oskenovaných častí.
Koniec technického vysvetlenia.
Prvý krok: Oskenujte predlohu a dieru. Držte sa pri tom nasledovného postupu:
Odmerajte celkovú dĺžku skladačky a dĺžku predlohy.
Vydeľte tieto dve dĺžky, aby ste dostali koeficient zväčšenia. Napríklad, ak má skladačka meter a predloha na obrázku 25 centimetrov, koeficient je 4.
Oskenujte dieru po chýbajúcom kúsku. Jednoducho zoberte štvorček okolo diery dajte ho na skener. Nasledovný obrázok ukazuje, kde mne chýbal kúsok skladačky. Tento sken spravte v takom rozlíšení aké chcete mať keď vytlačíte svoj kúsok. Ako príklad použijem 100 dpi.
![Oskenovaná diera]()
Oskenovaná diera (zdroj: jp)Oskenujte časť predlohy ktorá zobrazuje chýbajúci kúsok. Tento sken musí byť vo vyššom rozlíšení: rozlíšenie z predošlého bodu, vynásobené koeficientom v bode 2. V našom príklade teda treba oskenovať v rozlíšení 400 dpi.
Druhý krok: Úprava v grafickom softvéri.
Nasledujúce video ukáže, ako som ja vytvoril chýbajúci kúsok. Na jeho tvorbu som použil program Gimp, ale princípy sú rovnaké aj v iných grafických programoch, ktoré si môžu dovoliť tí bohatší, ako napríklad Photoshop. Na tvorbu nového kúsku som použil nasledovný postup:
Otvoril som oskenovanú dieru
Cez ňu som otvoril oskenovanú predlohu, ako novú vrstvu
Predlohe som zvýšil priesvitnosť, aby som mohol sken s dierou zmenšiť a otočiť tak, aby okraje diery splývali s predlohou
Spravil som novú, prázdnu vrstvu a v nej som vytvoril šablónu diery
Tvar tejto šablóny so potom použil na okopírovanie časti predlohy do nového obrázku
V novom obrázku som zvýšil kontrast, lebo moja predošlá skúsenosť ukázala, že vytlačené obrázky by boli trochu menej výrazné ako na obrazovke
Tretí a posledný krok: Fyzická úprava.
Po vytvorení nového obrázku ho už len treba vytlačiť. Tu si treba dať pozor aby bol vytlačený v rovnakom rozlíšení ako oskenovaná diera (v našom príklade 100 dpi). Fyzicky som si obkreslil tvar chýbajúceho kúsku na papier od krabice a vystrihol ho. Vytlačený kúsok som tiež vystrihol a nalepil na vystrihnutý kartón. Hotovo. Zblízka je vidieť, že nový kúsok nie je dokonalý. Ale v celkovej skladačke mali aj tí, ktorým som povedal o mojej oprave, problém nájsť tento kúsok.
