Naše nemocnice obchádzajú už 20 rokov dravci. Sú to dodávatelia, ktorí dodávajú do nemocníc všetko, od prístrojov, liekov po toaletní papier (teda ten už nie, ten si pacienti musia nosiť z domu). Sú ostrieľaní raným kapitalizmom. Pochopili, že dodávať nemocniciam, je dobrý kšeft. Pochopili, že ich protihráči sú veľmi slabí: vlastník – štát, vyšší územný celok alebo mesto a dosadený manažment, ktorý nie je zodpovedný za nič. Občas svoje peniaze dostanú oneskorene, ale je sté, že nakoniec ich vždy dostanú (čo je nie je na Slovensku vôbec samozrejmé).
Keď sa nemocnice patriace pod vyššie územné celky začali transformovať na neziskové organizácie, hneď sa do nich začali tlačiť podnikavci a podnikateľské subjekty. Ľudia dovtedy pôsobiaci v neziskovkách v sociálnej sfére iba nechápavo krútili hlavami: prečo to robia? Oni si vo svojej poctivosti nedokázali predstaviť, že neziskovka môže byť bohovský spôsob podnikania. Podniká sa na cudzom majetku, všetky peniaze treba minúť, teda štátu netreba odviesť žiadne dane.
Dnes z nemocníc patriacich pod VÚC nehospodári so stratou iba jediná: lučenecká NsP. Je to výnimka potvrdzujúca pravidlo, alebo je to prvá lastovička, prinášajúca leto? Člen manažmentu nemocnice potrebuje okrem úprimného záujmu aj manažérske schopnosti. A ešte aj odolnosť voči korupčnému prostrediu, na ktoré dohliada iba dáky referent z ministerstva, kraja či mesta.
Na slovenských nemocniciach zarábajú zatiaľ všetci, okrem ich vlastníkov, lekárov a personálu. Prečo by nemohli zarábať aj vlastníci, pýtajú sa si celkom logicky potenciálni privatizéri. Ako prví to skúsili chlapci z Penty a J & T, aj keď len ako nájomcovia zdravotníckych zariadení. Čakajú len na privatizáciu. Pacientom, lekárom a dodávateľom ide z nich hrôza. Ale v skutočnosti oni by mohli byť najzdatnejším súperom dodávateľom - dravcom obchádzajúcim nemocnice. Dajte strážiť nemocnice dravcom, hovoria zástancovia privatizácie.
S privatizáciou máme už svoje skúsenosti v 90-tych rokoch. Po skúsenostiach v ostatných odvetviach spoločnosti už vieme, že privatizácia môže priniesť aj chátrajúce objekty, aj vyhladovené kedysi kvalitné dostihové kone. Aj keď o prospešnosti privatizácii dnes už nik nepochybuje, cesta bola kľukatá a často bolestná. V prípade neschopných, prípadne všetkého schopných privatizérov, by mohli byť dôsledky pre pacientov o to tragickejšie. Nespoliehajme sa, že Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou uchráni nemocnice pred podobnými negatívnymi dôsledkami privatizácie, ako v 90-tych rokoch zažili iné privatizované subjekty.
Nakoniec sa privatizácii nemocníc zrejme nevyhneme. Na jej konci by mohli byť prosperujúce nemocnice a spokojní pacienti. Zatiaľ sa nám ostáva len modliť, aby sme neochoreli v prechodnom medziobdobí.
