Strigy sa zhromažďujú okolo komínov, kam prilietajú na metlách. Ukrutne tam vystrájajú. Majú to dnes ťažké, najmä na sídliskách. Nieto komínov. Ešteže majú komíny centrálnych tepelných zdrojov, tepelných elektrární a v čase núdze sú im dobré aj chladiace veže atómových elektrární. Výhodu majú zase v tom, že nepotrebujú od mestského úradu povolenie na zhromažďovanie. Obyčajní smrteľníci o ich zhromažďovaní nevedia. Strigy z mestských úradov síce o nich vedia, ale nepovedia.
Počas stridžích dní sa nesmeli vykonávať niektoré práce. Napríklad sa nesmelo priasť. Dnes to už nie je problém, dnes sa už pradú iba úklady.
Na Ondreja a na Luciu sa robilo ľúbostné veštenie. Staré ženy mali pre slobodné dievčatá pripravených nespočetné množstvo spôsobov, ako si zabezpečiť ženícha podľa svojich snov. A tak vydajachtivé dievky v tomto období odušu triasli plotmi, klopali na prasačie chlievy, liali olovo či vosk. Niektoré dievky to robia ešte i dnes, ale ich je už pomenej, lebo je veľa feministiek a tým sa hnusí stať sa “žienkou domácou”.
Dni sa skracujú, svetlá je stále menej. Stále sa predlžujúce tiene a narastajúce temno podporuje predstavy o negatívnych silách, ktoré prebúdzajú démonov a strigy. Dnes sa k tomu pridružujú ešte aj samé zlé správy, ktoré na nás chŕlia médiá. A človek nadobúda dojem, že zlo prevažuje nad dobrom. Kedysi počas stridžích dní najviac domnelých stríg ľahlo popolom, dnes majú novodobé (a ozajstné) strigy žatvu (a kazia kšefty psychiatrom). Veštkyne a liečiteľky sú naplno vyťažené. Máme tu kapitalizmus a na ľudskom nešťastí sa najľahšie a najlepšie zarába.
Aj dnes ešte mnohých láka pátrať po strigách. Pre tých mám jednu radu. Netreba sa vám týždeň mordovať so stružlikaním luciového stolčeka a terigať sa s ním do kostola na polnočnú. Stačí sa od Lucie do Štedrého dňa každý deň pozrieť do zrkadla. Uvidíte v ňom strigu alebo strigôňa, podľa toho, akého ste pohlavia.
