Nevedno či Vladimír znamená vládca sveta alebo vládnuť v pokoji. Ale Vladimírovia, keď sa dostali k moci, rozhodne v pokoji nevládli. Nielen Rusi, ale aj my, Slováci, sme mali svojho veľkého Vladimíra, čo zblbol celý národ. Už na žarnovickej jedenásťročke sníval, že zmení svet, alebo aspoň Slovensko. Veru, boli časy, keď mu verilo 99 percent Slovákov. Sadali sme si večer k televízoru, aby sa nám prihovoril. Raz nás poískal, poľutoval, raz zrúkol mocným hlasom, keď spomenul nepriateľov národa. Áno, v 91-om ho žrali aj betálni Blaváci, nielen babky-demokratky v Dolnej Maríkovej. Páter Hlinka bol len slabý odvar kazateľa Vladimíra.
Bol to chlap od Hrona. A chlap od Hrona, to býval kedysi pojem. Keď kedysi vybili v Bratislave chlapa od Hrona (to ich musela byť strašná presila, betálnych Blavákov), prišli do Blavy chlapi od Hrona na trestnú výpravu a betálnych Blavákov zmastili. Nejedna Slovenka túžila prísť o panenstvo s chlapom od Hrona, aby potom svojim vnúčencom roztúžene rozprávala: Deti, môj prvý bol chlap od Hrona a stálo to za to.
Čím sme tie príhovory počúvali dlhšie a zamysleli sme sa nad tým, čo „kazateľ“ hovorí, tým častejšie sme sa presviedčali, že ten chlap tára, čo mu slina na jazyk prinesie, ba čo viac, že klame, až sa mu z úst práši. A keď sme potom v televíznom medailóne zistili, že ten chlap nevie ani drevo rúbať, mýtus o chlapovi od Hrona definitívne padol. A teraz odišlo do minulosti aj hnutie, ktoré založil.
Patrilo by sa nášmu veľkému Vladimírovi aj zablahoželať. Ale kam poslať pohľadnicu či aspoň e-mail, keď za medveďmi žiadna pošta nechodí....
