V pôvodnej koncepcii budovania diaľnic v bývalom Československu by sa mala diaľnica vedená od Bratislavy dolným a stredným Považím pri Púchove napájať na diaľničné spojenie Praha – Košice. To malo byť od Púchova po Košice využité aj pre diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami. Po rozpade federácie však toto diaľničné spojenie prestalo byť prioritou českých vlád. Napojenie rýchlostnej cesty R 6 od Púchova na hranicu s Českou republikou a na tamojšie rýchlostné cesty je v nedohľadne.
Diaľnica D 1 dolným a stredným Považím s pokračovaním od Žiliny na Kysuce mala byť aj spojnicou Viedne s Poľskom. Diaľničné spojenie cez Moravu je však kratšie a hlavne je už dávno hotové a využívané. Takže diaľnica cez Kysuce do Poľska je zbytočná. Napĺňa iba želania žilinských a kysuckých politikov.
Rýchlostná cesta R 1 je v úseku Zvolen - Banská Bystrica - Ružomberok súčasťou dôležitej európskej trasy E 77 Budapešť - Krakov, historickej Vie Magny - Veľkej cesty. Komplikovaný úsek cez Donovaly by sa musel riešiť v rámci ochrany Národného parku Nízke Tatry vybudovaním tunela. Bolo by to síce drahšie, ale ten tunel by bol vlastne spoločnou časťou dvoch najvýznamnejších dopravných tepien Slovenska - západo-východného prepojenia Bratislava - Košice a severojužného prepojenia Budapešť – Krakov (Šahy – Trstená). Súbežné budovanie „rýchlostky“ R 3 Žiar nad Hronom - Martin by potom bolo zbytočné. Výstavba tejto rýchlostnej cesty by bola v okolí Kremnice aj tak veľmi technicky komplikovaná a drahá.
Figeľom navrhovaná zmena len stavia veci z hlavy na nohy. Z Bratislavy do Košíc to ale aj tak bude výhodnejšie cez Budapešť a Miškovec a po dokončení „južným ťahom“ (R 7 a R 2). Aby bol už hotový.
