V Prešporku sem-tam nechajú osadiť bustu nejakého kandidátovi na otca národa, ale hneď sa spustí povyk opozičníkov, že prečo takému prasaťu busta. Odniesol si to Clementis, schytal to i baťko Mináč, odnáša si to knieža Svätopluk.
Neobišlo to ani baťka Andreja Hlinku. Už za života si doňho rýpol Čech Jaroslav Hašek v jednom z fejtónov Spoveď z Maďárie. Luterán Maroško Rázus mu zase verejne vykričal, že kým jeho deti sú zaopatrené, Hlinkove chodia nezaopatrené po slovenských grúňoch. Nebude ani z Andreja Hlinku otec národa.
Čo taký Štefánik, zakladateľ Československa? Bol to monarchista, pochádzal z luteránskej rodiny, bol čechoslovakista a svetoobčan. A vzťah Milana Rastislava k ženám bol, priznajme si, akýsi čudný. Nebude z neho tatko národa.
A čo Dubček, hrdina roku 1968, uznávaný európskymi socialistami? Dostal sa do dejín ako pilát do Kréda. Ťažkú situáciu nezvládol, v Moskve zlyhal, bola to politická trasorítka. Pravičiari na ňom nenechajú ani nitku suchú. Šaňo vedel podľa nich akurát dobre skákať do vody, ľavičiar jeden.
A čo taký Štúr!? Luterán a otec slovenského národa? Aj zo sveta zišiel čudne. A prečo nebol na ženy? Ktovie, čo o našom Lajkovi vedela Adela Ostrolúcka. Ludevíta za otca nie!
Raz sú proti katolíci, potom luteráni, raz pravičiari, potom ľavičiari. Dobre je mať Čechom za otca národa Svätého Václava, keď o ňom dohromady nič nevedia. Ktovie, čo aj ten postváral, kým sa stal svätým.
Žeby sme aj my siahli do stredoveku? Čo nitrianske knieža Svätopluk? Ten svojho strýka Rastislava, ktorý mu udelil Nitrianske kniežatstvo ako léno, nechal zajať, odovzdal ho Frankom. Oslepený Rastic dožil v jednom z bavorských kláštorov. Navyše Svätopluk podporoval franského biskupa Wichinga a dovolil mu vyhnať Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Uznajte, že otcom národa nesmie byť.
Nebudeme my, Slováci, mať otca národa. Ale sme ho už predsa mali! V rokoch 1990-1992 bol ním bezpochyby Vladimír Mečiar. Vtedy ho “žralo” 95 percent Slovákov, katolíci aj luteráni, ľavičiari aj pravičiari. Prihováral sa z televíznej obrazovky, tu poískal svoj ľud teplým slovom, tu zrúkol do mikrofónu a z očú mu šľahali plamene, keď sa zmienil o nepriateľoch a zradcoch národa. Ale informačná doba sa nakoniec obrátila proti nemu a keď sa v televízii ukázalo, že ten mamľas nevie ani drevo rúbať, jeho hviezda začala hasnúť. Dnes, zdá sa že definitívne odišiel za medveďmi a do minulosti odchádza aj jeho HZDS.
Musíme si vystačiť bez otca národa. Sme národ - sirota.
