Nie sme žiadny národ plebejcov, ako sa nám to snažil nahovoriť baťko Mináč a ani netrpíme poddanským syndrómom, ako sa nám to snažil nahovoriť baťko Húska. Práve taký národ, čo tomu podľahne, sa dá ľahko okradnúť.
Slováci prišli kapitalizmu na chuť medzi prvými. Začiatkom 19. storočia boli najbohatšími ľuďmi v Budapešti Sasi, Srbi a Slováci. Len neskoršie ich predbehli Židia. Budapešť bola dlho najväčším “slovenským mestom” (z hľadiska ich počtu v jednom meste). Aj za prvej republiky prišli Slováci kapitalizmu na chuť a Česi mali čo robiť, aby im nekonkurovali.
Štyri desaťročia sa potom snažili komunisti kapitalistov vykynožiť, a napriek tomu sme po roku 1989 zistili, že máme na Slovensku dosť podnikavých ľudí. Najmä medzi komunistami. Kapitalisti nám vyrástli ako huby po daždi. Pánbohzaplať za nich. Bez nich to nejde nikde na svete. Prvolezcov často nachádzali v obhorených autách s prestrelenými hlavami, ale väčšina (chvalabohu) prežila. Tí naši najúspešnejší absolvovali moskovský inštitút či pekinskú univerzitu, ale sobášia sa v kostoloch.
Tak ako ruskí kapitalisti vrazili peniaze do Jeľcina, vláčili ho po Rusku ako cirkusového medveďa a vyhrali s ním voľby, vrazili naši slovenskí kapitalisti peniaze najskôr do Mečiara, vláčili ho po volebných mítingoch ako Kašpirovského po seansoch a vyhrali s ním voľby. Kapitalisti vedia, kde majú vraziť svoje peniaze. Mohli ich vraziť aj do konzervatívcov, liberálov či socialistov, ale na ich čele stáli intelektuáli. A intelektuáli - to je jedno či pravicoví alebo ľavicoví, sú strašne nepraktickí a všetko pokazia.
Potom, keď naši kapitalisti zistili, že s neokrôchancom nás Európa odmieta, vsadili na húževnatého chlapíka, bežca na dlhé trate, prezývaného Cigáň alebo Železničiar. Vrazili peniaze do tímov psychológov a sociológov, aby z “húžvu” vyrobili lídra. „Húžva“, prezývaný aj Cigáň alebo Železničiar, to zvládol vynikajúco. “Žraloci”, alebo „gorily“, čo vsadili na neho, už majú tepelné hospodárstva, zdravotnú poisťovňu, nemocnice aj starobince.
Teraz držia za gule ľavicového Róberta. Dnes už voľby nemôžu spôsobiť prevratné zmeny, nehrozia žiadne revolúcie. Kapitalisti to držia pevne v rukách, podporujú všetky strany. Teda aspoň tie, v ktorých nie sú intelektuáli. Lebo tí všetko pokazia. A intelektuálky, to je už hotová katastrofa. Epizóda s Ivetou sa už nesmie zopakovať.