Za slnečného, aj keď trochu veterného počasia čakajú pred vchodom do elektrárne na pozvaných hostí pod slnečníkmi švédske stoly a na postavenom javisku vyhráva terchovská Nebeská muzika. O 9:30 hod., keď sa aj podľa posledných upresnení mala začať oslava, pred vchodom do areálu elektrárne postávajú členovia vlády Tóthová, Cagala, poslanec Filkus, kapitáni priemyslu Ducký a Tóth, predstavitelia zahraničných i domácich firiem podieľajúcich sa na výstavbe atómky, prednosta kraj a i okresu, primátori a starostovia miest a obcí z blízkeho i ďalekého okolia. Všade je plno príslušníkov mochovskej ochranky i nápadne nenápadných mužov v civile. Iba hlavný aktér chýba.
O 9:45 hod. prichádza predseda NR SR Ivan Gašparovič. Pridáva sa k čakajúcim. Prišiel aj najnovší premiérov dvorný fotograf Tibor Huszár, aj Fedor Flašík, šéf agentúry Donar, robiacej volebnú kampaň HZDS. Všetko usilovne nakrúcajú kameramani ESPÉ studia a Štúdia Koliba. Prichádzajú si na svoje. Naša nádej na príchod najočakávanejšieho vzrástla, ale mýlili sme sa. Pán premiér si dáva načas.
O 11:20 hod. konečne bavoráky privážajú premiéra spolu s ruským ministrom jadrovej energetiky Jevgenijom Adamovom. Po zvítaní sa s prominentmi sa všetci usádzajú pred terchovskú muziku. Muzikanti hrajú o dušu, fotoreportéri a kameramani sú v plnej permanencii. Slova sa ujíma riaditeľ košického televízneho štúdia Richard Hergottt, z ktorého sa stal moderátor pre všetko. Predstavuje hostí, a potom odovzdáva slovo predsedovi predstavenstva a riaditeľovi Slovenských elektrární Tiborovi Mikušovi. Ten svojim prejavom vzdáva vďaku človeku, ktorý sa hlavnou mierou pričinil o dokončenie prvého bloku EMO. Jeho slová miestami pripomínajú časy kultu osobnosti, o ktorých sme si naivne mysleli, že sú už za nami.
Po Mikušovi sa ujíma slova Vladimír Mečiar. „A predsa sa krúti,a predsa sa s komínov dymí,“ - začína svoje expozé. Vidno na ňom, že prežíva jedno zo svojich veľkých víťazstiev. Napodiv jeho prejav nie je taký predvolebný, akoby sa dalo čakať. Za pozdný príchod sa nepovažuje za potrebné ospravedlniť.
Po prejave si Mečiar s Mikušom podávajú ruky a Hergott avizuje sadenie 30-tich líp na pamiatku Dňa D. Premiér vykračuje strmým krokom a jeho sprievod má očividné problémy mu stačiť. Fotografi a kameramani to pred ním berú poklusom. Popri príjazdovej ceste je predsadených 80 líp, pri ktorých sú kôpky humusu. Ten treba dať ku koreňom a na povrch prihodiť trochou pôvodnej zeminy. Na každej lipe je číslo a meno sadiaceho. Premiérovi patrí stromček č. 3. Vyzlieka si sako, schmatne lopatu a zahrabuje. Dosť chaoticky - pôvodnú zeminy dáva ku koreňom, humus hodí na povrch. Vidieť, že sadenie stromkov (podobne ako rúbanie dreva) je jeho slabšou stránkou. Ale veď politik potrebuje iné prednosti. Fotoreportéri si prichádzajú na svoje. Podarilo sa. Lopata vydržala.
Tridsať vybraných ľudí, ktorí majú zásluhy na dostavbe, nasleduje premiéra v sadení. Ten každému podáva ruku. Stromček s číslom 34 sadí prednosta Krajského úradu v Nitre Štefan Fašánek. Jemu poslednému predseda vlády podáva ruku a odchádza. Daniel Krajcer z Markízy sa ho pokúša osloviť, ale musia aj s kameramanom rýchlo uskočiť, aby ich sprievod neprevalcoval.
Hostia môžu sledovať sadenie líp na veľkoplošnej obrazovke pred vchodom (prenos zabezpečuje ESPÉ studio slávne z kauzy Markíza) a súčasne môžu počúvať Diabolské husle Mrenicovcov.
Premiér mizne v útrobách atómky, za mím môžu iba vybrané médiá.. Prehliadku velína elektrárne môžeme my ostatní sledovať iba na veľkoplošnej obrazovke.
Ani na tlačovú konferenciu už premiér neprišiel. Po obhliadke atómky odišli vládne špičky na zámoček v Malých Vozokanoch patriaci Slovenskej akadémii vied, kde sa konala veľkolepá recepcia. Tam už mala z médií prístup iba Slovenská televízia.
