O vedenietohto seminára ma požiadal kamarát – kňaz. Zúčastnili sa najmä mladí ľudiaa rodiny. Aj napriek tomu že pozadie seminára malo kresťanský charakter,snažil som sa vyhnúť téme náboženstvo a sústrediť sa výlučne naproblematiku hier.
Rozprával somo vplyvoch dobrých aj zlých. Áno, hranie má aj pozitívne vplyvy, je točasto tvorivá činnosť, ktorá rozvíja logiku, reflexy, priestorovú orientáciua zlepšuje znalosti (napr. angličtiny). Poslucháči však boli samozrejmezvedaví najmä na negatívne vplyvy. Tak som hovoril o psychickej závislostina hrách, ale najviac o vplyve násilia na deti. Mladé rodiny som upozornilna fakt, ktorý sa často v dnešnej dobe prehliada. Hry, rovnako ako filmymajú určenú dolnú vekovú hranicu. Táto je vyznačená na krabiciach od hry. Mnohéhry sú “prístupné“ od 16 alebo 18 rokov. Na Slovensku sa tento fakt aleignoruje. Je to preto, že hry sú často získavané ilegálne, teda bez krabice.Druhý dôvod je že rodičia často ani netušia aké hry ich deti hrávajú.
Keď som ukončilprednášku, rozpútala sa diskusia. V pamäti mi zostal hlavne jeden moment.Už počas prednášky som si všimol že jeden otecko si priniesol aj svoje dieťa.Bol to taký malý (možno päť - šesť ročný), veľmi živý, chlapec. Keď videl že saostatní rozhovorili, využil chvíľku ticha a rozhodol sa že sa podelí sosvojimi zážitkami. „Aj ja hrám na počítači. Mám takú pištoľ a strieľams ňou v takej chodbe. Minule som jedného strelil a jemu vybuchlahlava...“. Myslím že aj vďaka tomu chlapcovi mnohí porozumeli, o čom bolten seminár.
A na záverjedno video, vďaka ktorému som si na tento seminár znovu spomenul.
