Michal Récky
Ako funguje hĺbkové videnie
Predstavte si že sa predierate džungľou a zrazu pred sebou zbadáte neznáme zviera. Ako zistíte, či je dané zviera nebezpečný predátor, alebo neškodný bylinožravec? Dobrú indíciu nám dajú jeho oči.
IT researcher zaujimajuci sa o kognitivnu psychologiu, filozofiu a historiu. Momentalne zijuci v dalekom, vecne zasnezenom Rakusku. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Veda ako ju vidím ja, Veda a mytológia, Len tak mimo reči
Predstavte si že sa predierate džungľou a zrazu pred sebou zbadáte neznáme zviera. Ako zistíte, či je dané zviera nebezpečný predátor, alebo neškodný bylinožravec? Dobrú indíciu nám dajú jeho oči.
Kresťanská teológia je založená na konceptoch, zväčša odvodených z biblie, uzákonených na cirkevných konciloch a inak dogmatizovaných. Medzi takéto koncepty patrí aj predstava kresťanského boha (Boha), predstava o človeku a jeho vzťahu k Bohu a k svetu. Problém týchto konceptov je, že mnohé sú navzájom nekonzistentné, teda jeden vylučuje druhý.
Od vzniku prvých ľudských spoločností je viera v bohov a nadprirodzené javy univerzálny fenomén. Nech bola spoločnosť akokoľvek izolovaná od ostatného sveta vyvinula si nejakú formu viery. Je preto nesporné že za týmto javom musí existovať nejaká príčina. Jednotlivé mytológie sú však natoľko rozdielne že je nemožné aby popisovali jeden a ten istý jav – rovnakých, reálnych bohov. Skúsme sa preto pozrieť na vieru ako na spoločenský fenomén a odhadnúť ako vznikla.
Moja práca si vyžaduje veľa cestovania, či už na konferencie – prezentovať kolegom svoj výskum, alebo cestovanie za projektmi do kooperujúcich inštitútov. Keď sa už človek ocitne niekde v zahraničí, býva dobrým zvykom navštíviť blízke výskumné strediská, spraviť prednášku pre študentov a vymeniť si poznatky s kolegami. Z rovnakého dôvodu sa pár krát za mesiac ocitnú aj v našom inštitúte zaujímaví ľudia z rôznych končín sveta. Tento týždeň k nám takto zavítal aj kolega Blaise Agüera y Arcas, z výskumného centra Microsoftu, kde pôsobí ako hlavný architekt projektov MSN a Bing. Pri rozhovore s ním ma však zaujal jeden z jeho starších projektov a rád by som sa o ňom s vami podelil
Už sú to tri roky, čo žijem v rakuskom Grazi a pracujem vo výskumnom inštitúte pričlenenom k tamojšej Technickej Univerzite. Kamaráti a známi sa ma často pýtajú, ako taký výskum vlastne prebieha a keďže je ťažké dať rýchlu a jednoduchú odpoveď, rozhodol som sa, že napíšem tento blog.
Býva často zvykom označovať historickú dobu podľa jej dominantnej technológie. A tak po „století páry" nasleduje éra spaľovacieho motoru, nukleárna éra a po nej doba, v ktorej žijeme dnes, tiež označovaná ako informatická. Aká technológia však bude dominovať najbližšej budúcnosti? Kandidátov je viacero. Genetické inžinierstvo nám umožní čoskoro skladať umelé chromozómy a tým vytvárať nové živočíšne druhy a meniť tie staré podľa potreby. Vytvorenie prvej umelej inteligencie a pokroky vo virtuálnej realite možno predefinujú našu cestu k poznaniu. Aj napriek týmto vyhliadkam si myslím, že najväčší potenciál majú nanotechnológie.
Už od čias Sokrata uvažovali ľudia o tom, či realita ktorú pozorujú je skutočná, alebo je to iba ilúzia. V dnešných časoch sa táto otázka vynorila znovu a konkrétnejšie. Je možné že žijeme v počítačom simulovanej realite? Niektorí filozofi sa nazdávajú, že je to nielen možné, ale dokonca vysoko pravdepodobné.
Osobne ma celkom baví zapájať sa do internetových diskusií (a áno, je to aj preto, že sa občas nudím v práci). Ľudia si však často neuvedomujú, že aj taká diskusia by mala mať svoje pravidlá. Ak chce niekto predložiť svoj argument, mal by sa podľa nich riadiť, inak sa môže stať, že ho ostatní nebudú brať vážne. Medzi také pravidlá patrí aj používanie logickej argumentácie. Pokúsim sa preto v tomto blogu zhrnúť niekoľko najčastejších chýb v logickej argumentácii.
Všimol som si, že väčšina sporov medzi zástancami a odporcami teórie evolúcie pochádza z nepochopenia výrazov, ktoré sa pre tento jav používajú. To nepochopenie je často na jednej aj druhej strane. Pokúsim sa preto tieto pojmy bližšie vysvetliť.
Tak kde vlastne sú tí mimozemšťania? (pozor, toto nie je ďalší blog o Tomanovej)
Ako dokážu auto a dve kozy vytočiť profesorov na amerických univerzitách.
Každý asi pozná Homérov epos Iliada a Odysea. Toto dielo patrí ku klasickej literatúre a aj v dnešnej dobe je pre čitateľa zaujímavé, o čom svedčí aj jeho nedávne filmové spracovanie. Vo tomto blogu opíšem podobný príbeh, ktorý sa však od Homérovho eposu líši v jednom podstatnom detaile. Ide totiž o skutočnú historickú udalosť.
Všetci sme už asi počuli tvrdenie, že počítač je „inteligentný blbec“. Nevie sa naučiť nič, čo mu nezadá programátor. Toto tvrdenie však prestalo platiť už v 60. rokoch minulého storočia. Vtedy sa totiž objavili prvé umelé neurónové siete.
Predčasom som viedol seminár o počítačových hrách a ich vplyve na deti. Keďže mal seminár dosť dobrý ohlas, skúsim stručne zhrnúť jeho obsah a aj niektoré reakcie zúčastnených.
Pri štúdiu starovekých náboženstiev a mytológií narazí všímavý čitateľ na veľké množstvo podobností, ktoré spájajú mnohé mýty predkresťanskej Európy a Ázie. Na základe týchto podobností bola vytvorená teória indo-európskeho protonáboženstva. Je teda možné, že si staroveké kmene priviezli so sebou do Európy okrem pôvodného indo-európskeho jazyka aj základné prvky svojich náboženstiev? Poďme sa pozrieť na argumenty, ktoré vravia v prospech tejto teórie.
V dnešnej dobe bleskového rozvoja sa objavujú správy o nových technológiách takmer každý deň. Je preto pre nás ťažko predstaviteľné, že väčšinu svojej histórie na tejto planéte prežil človek v sladkej nevedomosti a stagnácii. No aj v týchto starovekých časoch sa objavilo svetlo civilizácie, ktoré sa dá obdivovať aj dnes. V tomto článku popíšem niekoľko zaujímavých objavov takýchto civilizácií.
Rozšírenie tajných spoločností nastalo v stredoveku a v období osvietenstva. V tom čase sa považovalo za známku prestíže patriť ku niektorej tajnej spoločnosti. Dnes sa už o týchto spolkoch toľko nehovorí. Možno preto že sú stále tajné.
Počasie je neuveriteľne komplikovaný systém. Teória chaosu nám vraví, že nie je možné podrobne a presne predpovedať počasie, ani na pár dní dopredu. V poslednej dobe, keď sa začalo prejavovať globálne otepľovanie, však už nie sme schopní robiť ani približné predpovede. Prečo je to tak, a prečo by sme sa mali začať báť?
Dihydrogén Monoxid (DHMO) je chemická látka bez farby a zápachu, ktorá ročne zabíja tisíce ľudí. Jej škodlivé účinky sú dlhodobo známe, no aj napriek tomu sa naďalej používa v priemysle a dokonca aj v poľnohospodárstve. Politici pred hrozbou DHMO zatvárajú oči, je preto načase aby sa o škodlivosti DHMO začalo hovoriť verejne.
Moderný človek sa pozrie na fraktál a povie si „Aký pekný obrázok.“ Moderný vedec sa pozrie na fraktál a povie si „Aké pekné grafické vyjadrenie matematického vzťahu.“ Málo kto vie, že keď sa na fraktál pozrel vedec na začiatku storočia, zhrozene utekal kade ľahšie.